Rovnodennosť
Z Wikipédie
Rovnodennosť je astronomický termín pre okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníku kolmo na zemský povrch. Jarná rovnodennosť nastáva na severnej pologuli obyčajne okolo 20. marca a jesenná 23. septembra, pričom ich presný čas sa môže mierne meniť. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jarnom alebo jesennom bode.
Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom zemského telesa okolo Slnka. V čase jarnej rovnodennosti je na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. V čase jesennej rovnodennosti je na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
[úprava] Dôsledky
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu - 15 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V deň jarnej rovnodennosti na severnom póle po prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko - končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá a tým končí polárny deň a nastáva polárna noc. Pri jesennej rovnodennosti zase začína polárna noc na severnom póle a na južnom začína polárny deň. Výška Slnka nad horizontom sa rovná výške svetového rovníka v danej zemepisnej šírke. Vyplýva to z toho, že Slnko má nulovú deklináciu.
[úprava] Výpočet uhla dopadu slnečných lúčov
Dopad slnečných lúčov na danú rovnobežku môžeme ľahko vypočítať aj v prípade rovnodennosti:
x = rovnobežka, na ktorej chceme vypočítať dopad slnečných lúčov. y = uhol, ktorý zvierajú dopadajúce slnečné lúče so zemským povrchom.
90° - x = y
Pre Bratislavu platí 90° - 48° = 42° = 20. marca a 23. septembra napoludnie dopadajú slnečné lúče pod uhlom 42°.
