Lidové noviny
Z Wikipédie
Lidové noviny sú český denník založený v roku 1893 v Brne, v ktorom publikovala rada slávnych českých spisovateľov. Do 2. svetovej vojny bol v spoločnosti denník vysoko uznávaný. Počas vojny prestal denník vychádzať a po komunistickom prevrate bolo vydávanie denníku nakoniec v roku 1952 zastavené. V roku 1987 bolo vydávanie obnovené ilegálne a v roku 1989 legálne.
Lidové noviny sa od svojho vzniku venovali najmä zahraničnej politike a kultúre. Ako prvé v českej republike uverejňovali politickú karikatúru. Do okruhu ich prispievateľov a redaktorov patrili napr. Karel Čapek, Josef Čapek, Eduard Bass, Karel Poláček, Rudolf Těsnohlídek, Jiří Mahen, Jan Drda, Václav Řezáč, ale i prezidenti Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš.
V roku 1987 titul Lidové noviny obnovila skupina disidentov, ktorí sa rozhodli vytvárať nezávislé noviny. S počiatkom novodobého vydávania Lidových novin sú spojení ľudia ako Jiří Ruml, Jiří Dienstbier a Ladislav Hejdánek. Ich cieľom bolo noviny oficiálne zaregistrovať a vydávať ako mesačník. Na jeseň roku 1987 boli vydané dve nulté čísla, prvé číslo vyšlo v januári 1988. Pretože sa až do novembra 1989 nedarilo noviny oficiálne zaregistrovať, museli ich tvorcovia šíriť ako samizdat. Na jar roku 1990 začali Lidové noviny vychádzať ako denník. O niekoľko rokov neskôr sa zlúčili so zanikajúcou Lidovou demokracií (denník ČSL), od ktorej prevzali modrú farbu titulnej stránky.
Denník je v súčasnoti vlastnený firmou Rheinisch-Bergische Druckerei - und Verlagsgesellschaft, mbH, vydavateľom denníku Rheinische Post, ktorý v Českej republike vydáva i denník Mladá fronta Dnes.
[editovat]
