Lubelské vojvodstvo
Z Wikipédie
| Lubelské vojvodstvo | |||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||
 |
|||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sídlo vlády | Lublin | ||||||||||||||||||
| Vojvoda | Wojciech Żukowski | ||||||||||||||||||
| Rozloha | 25 155 km² | ||||||||||||||||||
| Počet obyvateľov | 2 185 000 obyv. (2004) | ||||||||||||||||||
| Hustota | 112 obyv./km² | ||||||||||||||||||
| EČV | O | ||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||
| Webstránka Lubelské vojvodstvo | |||||||||||||||||||
Lubelské vojvodstvo (po poľsky: Województwo lubelskie) je jedno zo 16 vojvodstiev Poľska. Nachádza sa na východe Poľska. Susedí z Podleským, Mazovským, Svätokrižskym a Podkarpatským vojvodstvom a ďalej s Bieloruskom a Ukrajinou.
Obsah |
[úprava] Geografia
Geografické oblasti: Lublinská pahorkatina, Sandomierska kotlina, Roztocze, rovinaté Lublinské Polesie a Južné Podlesie.
[úprava] Mestske powiaty
- powiat lubulski
- powiat chełmski
- powiat zamojski
- powiat bialski
[úprava] Vidiecke powiaty
- powiat biłgorajski
- powiat hrubieszowski
- powiat janowski
- powiat krasnostawski
- powiat kraśnicki
- powiat lubartowski
- powiat łęczyński
- powiat łukowski
- powiat opolski
- powiat parczewski
- powiat puławski
- powiat radzyński
- powiat rycki
- powiat świdnicki
- powiat tomaszowski
- powiat włodawski
[úprava] Mestá
Vo vojvodstve je 41 miest, z toho 4 najväčšie majú práva powiat. Počet obyvateľov a povrch podľa GUS z 31.12.2005
Lublin – 358.967 (147,50 km²)
Chełm – 72.595 (35,26 km²)
Zamość – 66.802 (30,48 km²)
Biała Podlaska – 59.047 (49,41 km²)
Puławy – 51.515 (50,61 km²)
Świdnik – 40.041 (20,35 km²)
Kraśnik – 36.170 (25,28 km²)
Łuków – 30.612 (35,75 km²)
Biłgoraj – 27.208 (20,85 km²)
Lubartów – 23.017 (13,92 km²)
Łęczna – 21.767 (18,98 km²)
Tomaszów Lubelski – 20.170 (13,33 km²)
Krasnystaw - 19.531 (42,07 km²)
Hrubieszów - 18.633 (32,79 km²)
Dęblin - 18.150 (38,51 km²)
Międzyrzec Podlaski - 17.193 (19,75 km²)
Radzyń Podlaski - 16.135 (19,29 km²)
Włodawa - 15.724 (18,67 km²)
Janów Lubelski - 11.947 (15,42 km²)
Parczew - 10.286 (8,05 km²)
Poniatowa - 9.983 (15,20 km²)
Ryki - 9.730 (27,38 km²)
Opole Lubelskie - 8.842 (14,83 km²)
Bełżyce - 7.090 (23,46 km²)
Terespol - 5.981 (10,20 km²)
Szczebrzeszyn - 5.305 (29,04 km²)
Bychawa - 5.304 (6,68 km²)
Rejowiec Fabryczny - 4.537 (14,36 km²)
Nałęczów - 4.266 (13,84 km²)
Kazimierz Dolny - 3.584 (30,42 km²)
Kock - 3.497 (16,79 km²)
Tarnogród - 3.372 (10,86 km²)
Zwierzyniec - 3.339 (4,84 km²)
Krasnobród - 3.027 (6,99 km²)
Stoczek Łukowski - 2.718 (9,13 km²)
Annopol - 2.681 (7,75 km²)
Piaski - 2.642 (8,44 km²)
Józefów - 2.453 (5,28 km²)
Tyszowce - 2.263 (18,52 km²)
Ostrów Lubelski - 2.253 (29,68 km²)
Frampol - 1.427 (4,67 km²)
[úprava] Hospodárstvo
V roku 2006 (podľa údajov z roku 2004) bolo vojvodstvo podľa Štatistického úradu Európskej komisie (Eurostat) označené za najchudobnejší región Európskej únie z priemerným príjmom 3538 euro na obyvateľa (33% priemeru únie).
[úprava] Zdroje minerálnych surovín
- Kamenné uhlie v okolí Łęcznej, Puchaczovej, Bogdanky, Momentálne dobývanie v bani v Bogdanke
- Neveľké ložiská ropy a zemného plynu v okolí Lublina (Minkowice, Ciecierzyn, Abramow) v okolí Zamośčia – dnes vyťažené.
- Vápenec – v oblasti Roztocza
- Hlinka (slieň) na území západne od Chełma (povrchová ťažba v Rejowci), a tiež pri brehoch Wisły – v súčasnosti zastavená ťažba.
[úprava] Priemysel
Najvýznamnejšie závody:
- Ambra - výrobca vína - Biłgoraj
- Black Red White - producent nábytku – Biłgoraj, Zamość
- Cementáreň Chełm
- Cukrovar "Krasnystaw" - Siennica Nadolna
- Kogeneračná elektráreň - Lublin
- Cukrovináreň "Solidarność" Sp. z o.o. - Lublin
- Ložiskové závody – Kraśnik
- Potravinárska firma Lubella S.A. - Lublin
- Ťažba uhlia – Bogdanka
- Textilný závod Mewa - Biłgoraj
- Obvodné družstvo mliekarenské Krasnystaw - Krasnystaw
- "Pol-Skone" - výrobca okien a dverí - Lublin, Biłgoraj
- Spracovanie ovocia "Ybbstaler" - Chełm
- Výroba poľnohospodárskeho náradia "Sipma"- Lublin
- Tsubaki - Hoover Polska Sp. z o.o. - Kraśnik
- Chemický závod Zakłady Azotowe Puławy
- Kkrajčírske závody "Delia" S.A. - Zamość
- Nábytkárske závody - "Meblotab" - Chełm
- Obuvnické závody "Escott" – Chełm
[úprava] Ochrana prírody
Nachádzajú sa tu významné lesné komplexy: Lasy Janowskie a Puszcza Solska
Národné parky:
- Poleski národný park
- Roztoczský národný park
Chránené územia:
- Chełmski Park Krajobrazowy
- Kazimierski Park Krajobrazowy
- Kozłowiecki Park Krajobrazowy
- Krasnobrodzki Park Krajobrazowy
- Krzczonowski Park Krajobrazowy
- Nadwieprzański Park Krajobrazowy
- Park Krajobrazowy Lasy Janowskie
- Park Krajobrazowy Podlaski Przełom Bugu
- Park Krajobrazowy Pojezierze Łęczyńskie
- Park Krajobrazowy Puszczy Solskiej
- Poleski Park Krajobrazowy
- Południoworoztoczański Park Krajobrazowy
- Skierbieszowski Park Krajobrazowy
- Sobiborski Park Krajobrazowy
- Strzelecki Park Krajobrazowy
- Szczebrzeszyński Park Krajobrazowy
- Wrzelowiecki Park Krajobrazowy
[úprava] Turistika a odpočinok
- Biała Podlaska – Zvyšky pevnosti a zámku Radziwiłłovských
- Bełżyce – zámok a kostol z pol. 17.stor
- Biłgoraj – skanzen "Zagroda sitarska", kostol sv. Jerzego, kostol Nanebovstúpenia najsvätejšej Panny Márie, kláštor Františkánov v Puszcze Solskej
- Chełm
- Kostol sv. Apoštolov
- Kriedové pivnice
- Bazylika Najsvätejšej Panny Márie, v areáli s kláštorom Bazylianów, biskupským palácom, špitálom a tiež Uściługskou bránou zo začiatku 17., jediný zachovaný zvyšok Dolného Zámku
- Mestský park
- Park "na hore"
- Reformátorský kostol
- Pravoslávny kostol sv. Jána Teologa
- Chodel - renesančno-gotický kostol z polovice 16. stor., ruina Jezuitského kostola na ostrove z polovice 18. stor.
- Dęblin – pevnosť
- Firlej – jazero, drevený kostol z 19. stor.
- Gołąb – kostol sv. Floriana a Katarzyny,
- Hrebenne – Gréckokatolický kostol sv. Mikołaja
- Hamernia – prírodná rezervácia Czartowe Pole
- Janowiec – ruiny zámku Piotra Firleja, kostol zo 16. stor.,
- Jabłeczna – pravoslávny kláštor
- Janów Podlaski
- žrebčín
- zvyšky biskupského palácu
- jaskyňa Naruszewicza
- Kazimierz Dolny
- zámek
- námestie
- kostol sv. Jana Chrzciciela
- sprašové úžľabiny
- Józefów - kostol Nepoškvrneného počatia najsvätejšej Panny Márie
- Kodeń – kostol sv. Anny
- Kraśnik
- netypické urbanistické rozloženie mesta
- neskorogotický kostol Nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Barokový kostol Ducha sv.
- Synagóga zo 17. stor. XVII
- Zámočné návršie zo zvyškami zámku z prelomu 14-15. stor.
- Krasnobród – kláštor
- Kurów – kostol Nasjv. Panny Márie z 15. stor.
- Lublin – množstvo pamiatok od 13. stor. až po súčasnosť
- Lubartów - barokové kostoly z prvej pol. 18. stor.
- Nałęczów
- Kúpelný park
- vily
- Opole Lubelskie
- kostol zo 17. stor. XVII wieku z cennou barokovou výzdobou z piaristickým kláštorom a školou
- palác Tarłovských a Lubomirských, postavený v 18. stor. zo staršieho zámku
- letný palác kniežaťa Aleksandra Lubomirského
- mestské centrum zo 17-19. stor.
- Puławy – Palácový komplex s parkom
- Radzyń Podlaski
- palác Potockých
- kostol sv. Trojce, náhrobokJerzyho Mniszecha
- Tomaszów Lubelski – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Uchanie – kostol nanebovzatia Najsv. Panny Márie
- Zamość
- urbanistické usporiadanie mesta
- katedrála Zmŕtvychvstania Pána a Sv. Tomasza Apostoła
Zaujímavé sú tiež regióny Roztocze a Puszcza Solska.
[úprava] História
[úprava] Vojvodstvo v rokoch 1474-1795
Terajšie územie vojvodsta patrilo v uvedenom období do vojvodstiev Lubelského, Ruského a Bielskeho. Časti powiatu radzynského a powiat bialski patrili do Brzesko-litewského vojvodstva Veľkeho litovského kniežatstva.
[úprava] Vojvodstvo v rokoch 1918-1939
- Sídlo voj. Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, garwoliński, hrubieszowski, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, sokołowski, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
- Główne miasta: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość, Kraśnik.
- Vojvodovia:
[úprava] Vojvodstvo v rokoch 1946-1950
- Sídlo voj.: Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bialski, biłgorajski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, siedlecki, tomaszowski, węgrowski, włodawski, zamojski.
- Hlavné mestá Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Krasnystaw, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Siedlce, Zamość.
[úprava] Vojvodstvo v rokoch 1950-1975
- Sídlo voj.: Lublin
- Powiaty: mesto Lublin, bełżycki, bialski, biłgorajski, bychawski, chełmski, hrubieszowski, kraśnicki, janowski, krasnostawski, lubartowski, lubelski, łukowski, puławski, radzyński, tomaszowski, włodawski, zamojski.
- Hlavné mestá: Biała Podlaska, Biłgoraj, Chełm, Dęblin, Hrubieszów, Kraśnik, Lubartów, Łuków, Parczew, Puławy, Zamość.
[úprava] Vojvodstvo v rokoch 1975-1998
- Sídlo voj.: Lublin
- Hlavné mestá: Puławy, Kraśnik, Lubartów, Dęblin, Ryki, Lubartów, Poniatowa, Opole Lubelskie, Łęczna.
[úprava] Vojvodstvo od roku 1999
V roku 1999 po reforme vzniklo Lubelské vojvodstvo z území vojvodstiev lubelskiego, chełmskiego, zamojskiego tiež časti bialskopodlaskiego, siedleckiego a tarnobrzeskiego.
[úprava] Počet obyvateľov v rokoch
 |
Poľské vojvodstvá |
|---|---|
|
Dolnosliezske | Kujavsko-pomoranské | Lodžské | Lubelské | Lubuské | Malopoľské | Mazovské | Opolské | Podkarpatské | Podleské | Pomoranské | Sliezske | Svätokrížske | Varmsko-mazurské | Veľkopoľské | Západopomoranské |
|
