Mizar

Z Wikipédie

Mizar

Mizar vo Veľkej medvedici
Pozorovacie dáta Epocha J2000
Súhvezdie	Veľká medvedica
Rektascenzia	13h 23m 55,5s
Deklinácia	54° 55′ 31″
Zdanlivá magnitúda (V)	2,23
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ	A2 V/A2 V/A1 V
U-B farebný index	0,09
B-V farebný index	0,13
Typ premennosti	?
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)	-9 km/s
Vlastný pohyb (μ)	RA: 121,23 mas/r Dek.: -22,01 mas/r
Paralaxa (π)	41.73 ± 0.61 mas
Vzdialenosť	78 ± 1 ly (24 ± 0.4 pc)
Absolútna magnitúda (MV)	0,33
Iné označenia
Mizat, Mirza, Mitsar, 79 Ursae Majoris, HR 5054, BD +55 1598A, HD 116656, GCTP 3062.00, SAO 28737, FK5 497, GC 18133, ADS 8891, CCDM J13240+5456, HIP 65378.
Databázové referencie
SIMBAD	dáta

Mizar (ζ UMa / ζ Ursae Majoris / Zeta Ursae Majoris) je hviezda v súhvezdí Veľká medvedica.

Má sprievodcu, ktorý sa nazýva Alcor, o ktorej stále nie je jasné, či ide o skutočného sprievodcu, alebo či obe hviezdy tvoria iba optickú dvojhviezdu.

Mizar (ζ UMa) je druhá hviezda oja Veľkého voza. Pôvodne sa nazývala Mirak. Je to snáď najznámejšia viacnásobná hviezda. Neďaleko od nej je slabšia hviezda Alcor. Rozlíšiť tieto dve hviezdy od seba je oddávna skúškou dobrého zraku. Mizar a Alcor sú od seba vzdialení 12´. Samotný Mizar bol prvou hviezdou, ktorú ďalekohľad rozložil na dve zložky. Stalo sa to v roku 1650, keď taliansky hvezdár Giovanni Battista Riccioli pozoroval Mizar. Zložky Mizar A a Mizar B (ζ A a ζ B) sú od seba vzdialené 14,8“ a rozoznáme ich už vo väčšom triédri. Jasnejšia zložka Mizar A má dvakrát väčší priemer a trikrát väčšiu hmotnosť ako Slnko. Jej žiarivosť je 63 krát väčšia ako žiarivosť Slnka a povrchová teplota je približne 9 600 K.

V roku 1889 sa zistilo, že Mizar A je spektroskopická dvojhviezda. Neskôr sa zistilo, že i slabšia zložka a taktiež Alcor sú spektroskopickými dvojhviezdami. Jedná sa teda až o šesťnásobnú hviezdu. Mizar aj Alcor patria do pohybovej hviezdokopy Collinder 285.

[úprava] Externé odkazy

• Článok o hviezde Mizar v angličtine