Mníchovská dohoda
Z Wikipédie
Mníchovská dohoda, tiež Mníchovský diktát, alebo Mníchovská zrada. V svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky appeasementu (politiky ústupkov).
Obsah |
[úprava] Predohra
Po vzniku Tretej ríše a nástupe Adolfa Hitlera k moci, sa začalo schyľovať k II. svetovej vojne. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku 1935 zo zdravotných dôvodov odstúpil Tomáš Garrigue Masaryk. Prezidentom Česko-Slovenska sa stal Edvard Beneš. V roku 1938 bol tiež Anschluß, pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to Versaillská zmluva zakazovala. V roku 1938 začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo Sudety. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši.
Hitler pricestoval v roku 1938 do Karlových Varov na zjazd Sudetonemeckej strany a tam mal prejav o tom, že Nemecko musí ochraňovať práva Nemcov žijúcich v zahraničí. Návrh o Sudetoch odovzdal Československej vláde, ktorá ho odmietla. Prispelo to k vyostreniu situácie. Po pár týždňoch sa Hitler stretol s Chamberlainom a vyzval ho, aby pomohol vyriešiť tento problém. Ten vyslal do Česko-Slovenska lorda W. Runcimana, ktorý mal za úlohu vyhodnotiť situáciu. Nemci v Česko-Slovensku vyjadrili nespokojnosť, ktorú Runciman interpretoval po príchode do Británie Chamberlainovi.
Dňa 10. septembra 1938 Veľká Británia a Francúzsko (formálne ešte stále spojenec Česko-Slovenska v pakte Malej Dohody) predostreli Česko-slovenskej vláde požiadavky vo forme ultimáta (buď im Česko-Slovensko vyhovie a bude pod ochranou západných mocností, alebo západné mocnosti nechajú Česko-Slovensko napospas Nemecku). Vláda Česko-Slovenska požiadavky prijala s tým, že odstúpi územie Sudet, v ktorých žije viac ako 50 % Nemcov. Medzitým boli v Česko-Slovensku protesty a vláda bola nútená podať demisiu. Bola vymenovaná nová vláda na čele s gen. Ján Syrovým, ktorá nariadila mobilizáciu a chcela brániť Česko-Slovensko. Očakávala pomoc od Veľkej Británie a Francúzska.
[úprava] Konferencia
V dňoch 29.-30. septembra 1938 zvolali v Mníchove Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Na rokovaní sa priamo nezúčastnili predstavitelia Česko-Slovenska, ale iba čakali vo vestibule budovy na výsledky.
Rokovania sa zúčatnili:
- Arthur Neville Chamberlain - Veľká Británia
- Édouard Daladier - Francúzsko
- Adolf Hitler - Nemecko
- Benito Mussolini - Taliansko
Rozhodlo sa o odstúpení Sudetských území Nemecku. V Sudetoch boli aj strategické suroviny pre vojenský priemysel.
[úprava] Strany nemeckej menšiny v Česko-Slovensku
- Sudetonemecká strana (K. Henlein)
- Karpatonemecká strana (F. Karmasin)
[úprava] Následky
Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej Česko-Slovensko prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. V období od 30. septembra 1938 do 14. marca 1939 hovoríme o Druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplynila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Česko-Slovensko a následné štáty pokladajú Mníchovskú dohodu a Viedenskú arbitráž za neplatné od začiatku.
| Česko-Slovensko – základné dohody, zmluvy a listiny – od vzniku k zániku (1915–1992) | ||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||||||||
