Nikelín

Z Wikipédie

Nikelín

NiAs
Trieda	Sulfidy a sulfosoli
Zaradenie	II/C.20-20
Rok objavenia	1832
Pôvod názvu	podľa zloženia
IMA status	prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	hexagonálna
Bodová grupa	6/mmm
Priestorová grupa	P6₃/mmc
Mriežkové param.	a=3,609 Å c=5,019 Å V=56,61 Z=2
Morfológia
Habitus	masívny, zrnitý, vzácne kryštály ukončené plochou {1011}
Zrasty	podľa {1011}
Optické vlastnosti
Farba(y)	oceľovošedý, čierny, medený
Farba vrypu	hnedočierny
Lesk	kovový
Priesvitnosť	opakný
Odrazivosť na vzduchu	λ (nm)	R₁ (%)	R₂ (%)
	400	41,40	48,20
	420	40,60	47,10
	440	39,40	46,00
	460	39,00	45,50
	480	39,50	46,20
	500	41,30	47,70
	520	43,80	49,50
	540	47,00	54,60
	560	50,50	53,80
	580	53,50	56,00
	600	56,00	57,80
	620	58,20	59,70
	640	60,00	60,90
	660	61,40	62,00
	680	62,30	62,80
	700	62,80	63,20
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs)	5,5
Hustota	7,78-7,8 kg.dm^-3
Štiepateľnosť	zlá podľa {1010}, {0001}
Lom	nepravidelný
Ostatné
Rozpustnosť	v kys. dusičnej
Rádioaktivita	nerádioaktívny

Nikelín je minerál kryštalizujúci v hexagonálnej sústave, chemicky arzenid niklu - NiAs.

[úprava] Charakteristika

Nikelín vytvára kryštály iba zriedkavo, ak vzniknú, tak sú to malé pyramidálne jedince. Zvyčajne sa vyskytuje v celistvej, obličkovitej alebo stĺpcovitej podobe. Má svetlomedenočervenú farbu, ktorá na zduchu pomaly černie, pry vrype vzniká hnedastý až čierny prášok. Je top nelriehľadný minerál s kovovým leskom.

[úprava] Vznik

Vzniká na hydrotermálnych žilách. Vyskytuje sa spolu s kobaltovými a inými niklovými minerálmi.

[úprava] Poznávanie

Je rozpustný v kyseline dusičnej. Roztok sa pritom sfarbuje do zelena. Pri zohrievaní sa prejavuje cesnakovým zápachom (typický pre minerály s obsahom arzénu). Ľahko sa taví.