Olympijský štadión (Mníchov)

Z Wikipédie

Základne údaje
Začiatok stavby	1968
Otvorenie	26. Mai 1972
Cena stavby (odhad)	137 miliónov DM
Kapacita	69 250
z toho miest na sedenie	57 450
Miest na parkovanie	7 300
Vlastník	hlavne mesto Mnichov
Architekt	Frei Otto (strecha) Günther Behnisch (Budova)
Správa	Olympijsky park Mnichov GmbH

Cieľom architektov, ktorí na mníchovskom Oberwiesenfelde, vzdialenom iba 4 kilometre od centra mesta, projektovali dejisko olympijských hier roku 1972, bola uvoľnená atmosféra na športoviskách. Areál jednotlivých súťaží mal nenútene splývať s okolím, umožňovať rýchle spojenie medzi jednotlivými časťami a súčasne pôsobiť tak improvizované, akoby ho práve postavili pre športovcov celého sveta.

Na zastrešenie olympijského štadióna pre 70 000 divákov, viacúčelovej haly, plaveckých štadiónov a prístupových ciest v užšom okruhu športovísk vyvinuli architekti Gúnter Behnisch a Frei Otto spoločnú strešnú konštrukciu na spôsob stanu. Otto vyskúšal riešenie, ktoré chcel použiť pri stavbe nemeckého pavilónu na svetovej výstave v Montreali roku 1978. Rozpočet projektu, pri ktorom sa pôvodne predpokladalo, že stavebné náklady budú 15 miliónov DM, sa trinásťnásobne prekročil, lebo si napokon vyžiadal nákladnejšiu konštrukciu, ako sa pôvodne rátalo. Nosný prvok odvážnej strešnej konštrukcie tvorí 410 km oceľových lán. Sieť vypĺňajú sedem centimetrov hrubé dosky z plexiskla, chránia divákov pred dažďom a vetrom, pričom nemenia spektrum vnikajúcich slnečných lúčov. To umožnilo aj farebnej televízii dosiahnuť obraz s vyvážením svetla a tieňa. Mníchovská strešná konštrukcia, ktorá nemohla zaprieť podobnosť s cirkusovými stanmi, bola od začiatku (r. 1968) až do svojho dokončenia neprestajne spochybňovaná. Nemalé problémy boli s ňou aj po technickej stránke. Keďže sklenená strecha dostatočne nechráni pred chladom, ukázalo sa, že olympijská hala a plavecký štadión sa nedajú vykúriť. Vlhkosť navyše natoľko zarosila dymové plexisklo, že pod strechou plaveckého štadióna museli natiahnuť ešte jednu strechu.

Napriek všetkým prekážkam stanová konštrukcia svojím vizuálnym pôsobením poskytovala vhodný rámec na radostné, bezstarostné hry, ktoré sa však 5. septembra 1972 nečakane prerušili, keď palestínske komando obsadilo obytné priestory izraelského družstva. Dráma rukojemníkov v Mníchove, ktorá nasledovala, si vyžiadala 17 obetí. Pamätná doska v olympijskej dedine — v súčasnosti je tu sídlisko a študentský internát — pripomína smrť izraelských olympionikov.