Orava (župa)

Z Wikipédie

Erb	Mapa
Oravská župa

Poloha župy v Uhorsku

Základné údaje (Stav v roku 1910)
Rozloha:	2018 km²
Počet obyvateľov:	78745 obyvateľov
Hustota obyvateľstva:	39,0 obyvateľ(ov)/km²
Centrum:	Dolný Kubín
Súčasné krajiny:	Slovensko, Poľsko
Zloženie obyvateľstva (Stav v roku 1910)
Národnostné zloženie:	Slováci 75,0% Gorali/Poliaci 22,2% Maďari 2,5% Nemci 1,9%
Náboženské zloženie:	Rímskokatolícke 88,6% Evanjelické a.v. 8,5% Židovské 2,5%

Orava (po latinsky a maďarsky: Árva, po nemecky: Arwa, po poľsky: Orawa) bola stolica a župa Uhorska (viď. mapy z r.1912 [1]+ [2] a do roku 1923 aj Česko-Slovenska. V súčasnosti región na severe Slovenska a v južnom Poľsku.

[úprava] Charakteristika

Oravská župa susedila s rakúskou provinciou Halič (nazývaná aj Galícia) v súčasnom Poľsku a Ukrajine a Liptovskou, Trenčianskou a Turčianskou župou. Územie Oravy je situované na sever od Západných Tatier pozdĺž rieky Orava. Rozloha Oravskej župy v roku 1910 bola 2018 km².

[úprava] Centrum

Administratívnym centrom stolice bol Oravský zámok. Neskôr sa centrom stala Veličná a po jej vypálení litovským vojskom roku 1683 Dolný Kubín.

Poloha Oravy na Slovensku

Oravský hrad

[úprava] Rody vládnucich županov

Post hlavného župana zastávali od roku 1556 Thurzovci, ktorí ho od roku 1606 zastávali dedične. Po vymretí Thurzovcov po meči, sa oravské panstvo stalo spoluvlastníctvom (komposesorátom) jeho siedmich dcér a ich potomstva. Oravský komposesorát spravovali volení direktori, ktorí do roku 1713 zastávali aj post hlavného župana stolice. Väčšia časť územia stolice bola súčasťou oravského komposesorátu, no zemianske obce do neho nepatrili a teda ich nemožno stotožňovať, rovnako tak oravské panstvo nebolo totožné s oravským komposesorátom (hoci tvorilo jeho prevažujúcu časť).

Od roku 1713 funkcia hlavného župana nebola dedičná.

[úprava] Dejiny

Územie Oravy sa stalo súčasťou Uhorska v 11. storočí. Keďže však bola riedko osídlená, spolu s Liptovom a Turcom bola súčasťou Zvolenského komitátu. Roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci Zvolenského župana a daná do správy komorného grófa z Kremnice, čo trvalo do roku 1354. Oravská stolica, ako zemianska (šľachtická) samosprávna jednotka sa konštituovala až v 70-tich rokoch 14. storočia.

Roku 1672 v stolici vypuklo za účasti väčšiny obyvateľstva sedliacke povstanie pod vedením Gašpara Piku.

V rokoch 1786-1790 bola spojená s Liptovskou stolicou (reformy Jozefa II.).

V roku 1918 (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920) sa Orava stala súčasťou Česko-Slovenska. Severnú časť Oravy (prevažne vtedajší okres Jablonka) si však nárokovalo Poľsko, ktoré ju aj vojensky obsadilo. Toto územie sa roku 1920 stalo súčasťou Poľska.

Počas 2. svetovej vojny slovenská armáda spolu s Nemeckom napadla Poľsko a Slovensko znova obsadilo poľskú Oravu. Predvojnová hranica medzi ČSR a Poľskom bola 20. mája 1945 obnovená.

V súčasnosti je územie súčasťou Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva (Małopolskie Województwo).

[úprava] Názov

Orava je prvotné historické meno rieky a kraja, ležiaceho v povodí tejto rieky. Názov Arva - súdiac z jeho znenia - vzťahoval sa pôvodne na rieku. Myslí sa, že slovo Arva je galského pôvodu. Keltské (starogalské) slovo arvos, arva znamená bystrý tok, bystrú vodu; vlastnosť horských riek a potokov. Keltské (starogalské) kmene Kotínov, zlomky Bójov a Ruténov žili v blízkosti Oravy a v južnej Orave v čase okolo začiatku nášho letopočtu i potom v celom období sťahovania národov. Názov Orava by sa mohol vykladať aj z germánskeho pomenovania limby: Arve, Arva. Orava mohla byť vtedy bohatá na limby. Názov Arva, či už je keltského alebo germánskeho pôvodu, prevzali germánske kmene, ktoré sa tu osadili; od nich prešiel na staroslovenské obyvateľstvo, ktoré ho kontinuitou osídlenia prenieslo do doby historickej.

Názov Orava vo forme Arva sa v historických listinách po prvý raz vyskytuje r. 1267, po druhý raz v skomolenej forme Aryva r. 1291. Spomína sa tu majetok Arva s hradom, ktorý sa tam nachádza, a synovia Andreja, oravského župana "de Aryva" (Aryna). Slovenská forma Orava prichodí po prvý raz r. 1314. Vtedy sa spomína pustý les v Oravii, r. 1326 Arawa, r. 1334 fara Aravia, r. 1390 zámok Orawa a potom už častejšie v tejto forme.

[úprava] Národnosti

Orava bola osídlená spočiatku Slovanmi/Slovákmi z dolných stolíc (Liptov - Jasenová, Turiec - Istebné, Zvolen ale i Spiš - Trstená (spišskí Nemci). neskôr počas valašskej kolonizácie sa na severe Oravy vytvorilo svojrázne etnikum - Gorali, ktorí tvorili väčšinu v 24 obciach. Slováci však tvorili na Oravu väčšinu a aj Gorali sami seba väčšinou považovali za Slovákov.

[úprava] Administratívne členenie

Územie Oravy sa delilo na dva slúžnovské okresy:

Horný (Processus superior)
Dolný (Processus inferior)

Roku 1777 sa stolica rozdelila na štyri slúžnovské okresy:

Kubínsky (Processus Kubiniensis)
Hradný (Processus Arcensis) s centrom v Tvrdošíne
Trstenský (Processus Trsztenensis)
Námestovský (Processus Namesztoviensis)

Toto členenie pretrvalo až do rozpadu monarchie roku 1918. Na území Oravskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

[úprava] Poľská Orava

Poľská Orava bola od 11. storočia až do roku 1918 súčasťou Uhorska a Oravskej župy. V roku 1918 však Poľsko vyslovilo na územie okresov Trstená a Námestovo svoje nároky a obsadilo ich. Sučasťou poľskej Oravy je 12 obcí (mesto Jablonka a okolie, 389 km², 16133 obyv. v roku 1918). Väčšia časť okresu Trstená sa napokon 28. júla 1920 stala súčasťou Poľska. Bolo to týchto dvanásť oravských dedín: Sŕnie, Podvlk, Harkabúz, Vyšná a Nižná Zubrica, Orávka, Bukovina-Podsklé, Pekelník, Jablonka, Chyžné, Vyšná a Nižná Lipnica, Hladovka, Suchá Hora.