Padina (Vojvodina)
Z Wikipédie
Padina je veľká dedina v srbskej Vojvodine, náležiaca do obce Kovačica. Žije v nej okolo 7000 obyvateľov, ktorí sú z 99 % slovenskej národnosti. Padina bola založená v roku 1806 a zaľudnili ju slovenské rodiny zo stredného Slovenska.
Už pred založením Padiny sa na tomto mieste nachádzala jedna osada menom Padina, v ktorej žili najprv Rumuni a potom Srbi. Aj sám názov osady je srbského pôvodu a odvodený je z jej polohy (padina = svah). Ale život na tomto priestore nebol ľahký a preto sa obyvatelia odsťahovali.
V tom čase patrila Vojvodina do Rakúsko-Uhorska a na tomto priestore sa nachádzala vojenská hranica osmanského panstva. Padina bola založená ako hraničná osada, aby sa posilnila Vojenská hranica. Situácia v tomto priestore sa prvým srbským povstaním proti osmanskej nadvláde v roku 1804 destabilizovala. Vojenské vrchnosti habsburskej monarchie museli reagovať a sa rozhodli hranicu upevniť. Aby sa hranica mohla lepšie kontrolovať, bolo rozhodnuté založiť Padinu so slovenským a Samoš zo srbským obyvateľstvom.
Vojenské vrchnosti vymerali 83 pozemkov a vybudovali domčeky pre nových obyvateľov. Vybudované boli aj verejné budovy z kvalitnejšieho materiálu. V ťažkých podmienkach mohla Padina prijať obyvateľov až po dvoch rokoch. Slováci do Padiny prichádzajú v dvoch húfoch. Prvý húf bol v roku 1806 pri založení a druhý v roku 1808. V každom húfe bolo 80 rodín. Sú to rodiny z Novohradskej, Peštianskej a Gemerskej stolice. Lem menší počet rodín prišiel z Liptovskej a Nitrianskej stolice.
Zodpovedný za druhý húf Slovákov bol Martin Hamaliar (prvý farár), ktorý to predložil arcivojvodovi Ludwigovi, správcovi Vojenskej hranice. Počet obyvateľov nezodpovedal veľkosti chotára. Arcivojvoda Ludwig dal sľub, že budú vykopané a vymurované nové studne. Preto navrhol Hamaliar, aby bola dedina pomenovaná Ludwigsdorf (Ludwigova dedina), neskoršie po maďarsky Lajosfalva a s jej rastom Nadlajosfalva. Ľudia ju však inak nemenovali, len Padina.
Život prvých slovenských rodín nebol ľahký. Slovenské rodiny museli bojovať proti nedostatku vode a proti piesočnatých vetrov, ktoré na tomto priestore boli mnoho, lebo sa tu nachádza Deliblatská piesočina. V prvých rokoch založenia mala Padina vždy problémy s vodou. Jedna studňa nepostačila ani na pitnú vodu, a preto sa po vodu chodilo do Kovačice. Preto si Padinčania vodu vážili a vedeli sporiť. Keď v roku 1814 ešte stále neboli stavané nové studne, Padinčania sa rozhodli odísť. Ale veliteľstvo Vojenskej hranice im to nedovolilo. Vďaka prosbe farára Jána Stehlu dostala Padina v roku 1817 až päť studní.
