Perm (geologické obdobie)
Z Wikipédie
| F a n e r o z o i ... |
Mezozoikum | |
| P a l e o z o ... |
Perm | |
| Karbón | ||
| Devón | ||
| Silúr | ||
| Ordovik | ||
| Kambrium | ||
| Proterozoikum | ||
Perm je geologický útvar prvohôr (paleozoikum).
Obsah |
[úprava] Časové hranice
Začiatok permského útvaru sa datuje 299 miliónov rokov do minulosti. Koniec permu sa datuje 251 miliónov rokov do minulosti.
Jeho spodná hranica je vymedzená v stratotype pri Aidaralašskom potoku na južnom Urale v severnom Kazachstane 50 km od mesta Akťubinsk, kde je hranica vymedzená výskytom konodonta Streptognathodus „wabaunsensis“ alebo Streptognathodus isolatus. Koniec permu a začiatok triasu je určený v stratotype v Mej-šan, okrese Čchang-sing (Changxing), provincii Če-ťiang, Čína - 31°03′ N s°119′ 46, kde nastupuje konodont druhu Hindeodus parvus v evolučnej línii Hindeodus latidentatus – Hindeodus parvus – Isarcicella isarcica vo vrstve 27c.
[úprava] Názov
Útvar perm dostal názov podľa Permu v Rusku, pomenoval ho tak britský geológ sir Roderick Murchison v 40. rokoch 19. storočia, keď študoval horniny z danej oblasti.
[úprava] Delenie
Delenie permu sa stále vyvíja, vo všeobecnosti sa delí na starší spodný perm (autun a saxon) a mladší vrchný perm (thuring). Dnes sa prihliada k novým nálezom a perm sa preto delí na tri oddelenia cisural (assel, sakmar, arktinsk, kungur), guadalup (road, word, capitan), loping (wuchiaping, changsing). Permské horniny sú väčšinou pevninské červené a plytké morské usadeniny.
[úprava] Flóra
Klíma bola suchšia ako v karbóne, čo vyhovovalo hlavne borovicorastom (Pinophyta, napr. Baiera alebo Walchia). Objavili sa aj prvé ginkorasty a cykasorasty. Na vlhkejších miestach ešte prežívala časť karbónskej flóry, napr. Calamites (Equisetophyta), alebo Pecopteris (Polypodiophyta).
