Pracovné právo
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Pracovné právo je odvetvie práva upravujúce vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce. Pracovné právo sa obyčajne zaraďuje do systému súkromného práva, ale má skôr zmiešaný charakter. Ten vyplýva predovšetkým z toho, že sa realizuje jednak v rovnocenných vzťahoch zakladaných dohodou (pracovnou zmluvou), ale zároveň má pracovné právo ochrannú funkciu premietajúc tak štátnu sociálnu politiku. Základná premisa súkromno-právneho vzťahu -rovnocennosť- je tak narušená ochrannými normami, ktoré v Európe tradične chránia najmä zamestnanca.
Pracovné právo sa najčastejšie rozdeľuje na individuálne a kolektívne. Individuálne pracovné právo sa zaoberá najmä pracovným pomerom s dôrazom na práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa pri jeho založení a zániku. Kolektívne pracovné právo upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov (organizáciou zamestnancov) a zamestnávateľom (alebo organizáciou zamestnávateľov). Pričom ide najmä o úpravu kolektívnych zmlúv, kolektívneho vyjednávania, štrajku.
