Ústava
Z Wikipédie
Iné významy slova Ústava pozri: Ústava (rozlišovacia stránka)| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Ústava (spolu s ostatnými ústavnými zákonmi) je základný zákon štátu. Ide o zvláštnu, najvýznamnejšiu formu zákona a právny výraz existencie štátu.
Ústava je vo väčšine krajín základným normatívnym aktom, čiže normatívnym aktom najvyššej sily.
'Pod-ústavné' (t.j. všetky ostatné) zákony a predpisy nesmú svojim obsahom ústave odporovať, pretože sú normatívnymi aktami nižšej sily.
V dnešných krajinách na prijatie ústavy alebo ústavného zákona nestačí zvyčajná nadpolovičná väčšina poslancov parlamentu (alebo obdobného zboru), ale je potrebná väčšia väčšina (tzv.kvalifikovaná väčšina), väčšinou 2/3-nová väčšina.
Prvé ústavy vznikali so zánikom absolutistických monarchií (koniec 18.- 19. stor.) a so vznikom parlamentarizmu.
Na Slovensku a v mnohých iných krajinách na dodržiavanie ústavy a rozpory iných zákonov s ňou dohliada Ústavný súd (v Košiciach).
[úprava] Obsah
Určuje základnú organizáciu štátnej moci a základné zásady spoločenského, politického, štátneho a hospodárskeho zriadenia. Okrem toho zakotvuje základné práva a povinnosti občanov a spôsob zákonodarného procesu v krajine.
Dnešné ústavy majú spravidla päť častí:
- Preambula
- Forma štátu; deľba moci; zásady politického systému, samosprávy (napr. obcí) a štátneho občianstva; štátne symboly
- Základné práva, slobody a povinnosti občanov
- Jednotlivé ústavné orgány (prezident, vláda atď.), ich voľba, vzťahy medzi nimi; Orgány samosprávy
- Prechodné a záverečné ustanovenia
[úprava] Členenia
- Flexibilná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje rovnaký alebo obdobný zákonodarný proces ako pre iné zákony.
- Rigidná ústava: Na jej prijatie sa vyžaduje náročnejší spôsob príjimania.
- Písaná ústava: Ústava vyjadrená formou zákonnej normy.
- Faktická ústava: Ústava vyjadrená inou formou; čiže organizovaná štátna moc existuje aj bez úpravy zákonnu normou.
- Reálna ústava: Zásady v nej zakotvené sú zabezpečené ďalšími ekonomickými a právnymi zárukami života spoločnosti.
- Fiktívna ústava: Zostáva iba v podobe proklamácií.
Slovenská ústava je rigidná, písaná a reálna. Príkladom faktickej ústavy je Veľká Británia, ktorá dodnes písanú ústavu nemá. Prvá písaná Ústava je ústava USA z roku 1787.
