Publius Ovidius Naso

Z Wikipédie

Publius Ovidius Naso, známy pod menom Ovídius, (* 20. marec 43 pred Kr., Sulmo Taliansko – † 17 po Kr. Tomis, dnes Constanţa, Rumunsko) bol starorímsky básnik.

Ovídius pochádzal z bohatého rybárskeho rodu. Študoval v Ríme právo a rétoriku.

Cisár Augustus roku 8 vydal rozkaz, aby Ovídius opusil Rím. Usadil sa v Rumunsku. Neskôr prosil Augusta ale aj Tibéria o udelenie milosti, ktorá mu nebola udelená. Nie je jasné prečo bol vyhnaný z Ríma.

Ovídius bol veľmi nadaný básnik a po odchode z Ríma boli jeho básne stiahnuté z verejných knižníc v celej ríši.

[úprava] Diela

• Medea tragická báseň (nezachovala sa)
• Epistulae Heroidum či Heroides - Ľúbostné listy (vyšlo v češtine 1971), ide o 21 fiktívnych listov, ktoré píšu ženy svojim manželom a milencom. Postavy sú mytologické.
• Amorum libri vydané okolo roku 14 pred Kr.. Zachovalo sa iba druhé vydanie z roku 2 pred Kr.. Popisuje Ovídiov milostný život.
• Ars amatoria (Umenie milovať, vyšlo v češtine 1971) 3 knihy ako získať a udržať lásku. Toto dielo je vrchol jeho erotickej poézie.
• Remedia amoris (Ako liečiť lásku, vyšlo v češtine 1924)
• Tristia (Žalospevy, vyšlo v češtine 1966) 5 kníh, opis vyhnanstva.
• Epistulae ex Ponto (Listy z Pontu, vyšlo v češtine 1966) 4 knihy, opis vyhnanstva.
• Halieutica báseň o rybách z Čierneho mora - zachovali sa fragmenty.
• Metamorphoses predstavujú vrchol v Ovidiovej tvorbe. Je to 15 kníh, obsahujúcich cca 250 menších opisov z antickej mytológie.