Rabčice

Z Wikipédie

Rabčice
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Žilinský
Okres:	Námestovo
Región:
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	m n.m.
Rozloha:	km²
Počet obyvateľov:	1890 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1550
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	510033
EČV:	NO
PSČ:	029 45
Telefónna predvoľba:
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:
Web:	[http://[www.rabcice.sk] [www.rabcice.sk]]
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:
Fax:
Politika
Starosta:
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Rabčice sú obec na Slovensku v okrese Námestovo.

[úprava] Dejiny

Prvý raz sa Rabčice spomínajú v rukopisnej mape dvoch kráľovských soľných komisárov z Hallstadtu Andreasa Kraisera a Josepha Milavera z roku 1550. Do nákresu mapy prameňa v lokalite Slaná Voda na území chotára Rabče, (Pagus Rabcia) južne od prameňa je zakreslená čistina na založenie osady a doplnená vysvetlivka " Planicies apta pro Integra possessione - Čistina vhodná pre založenie celej osady." To je miesto dnešných Rabčíc. Pôvodne sa predpokladalo, že Rabčice vznikli až v roku 1616. Boli založené už roku 1610, keď majiteľ oravského panstva Juraj Thurzo poveril rabčianskeho šoltýsa Jána Ramzu pochádzajúceho zo Štefanova, aby založil na východ od Rabče novú dedinu. Volali ju Nová Rabča,neskôr Horná Rabča, až sa ustálil názov Rabčice. Pri opísaní chotára sa spomínajú názvy: "wrch Zbognycki wrch Zwoiensky, wrch Solny a Studnycky, kde cuzoziemcy splak zberali". Šoltýs si pribral jedného roľníka a piatich valachov, volali sa Kotok, Manko, Melec, Košút, Kudlač a Beberčík. Roku 1624 tam už žilo 19 rodín a asi 100 ľudí. Šoltýsom bol už Stanislav Lachovič. Vyskytovali sa tam vtedy tieto priezviská: Sarnik, Bosač, Smolka, Straka, Krupa, Kviatko, Domin, Čarnik, Ramko, Grečík, Poliak, Tokár.

Lachovič ako dedičný šoltýs odovzdal šoltýstvo Krištofovi, Slovíkovi. Neskôr tu bol šoltýsom Jakub Klinovský, ktorý sa písal aj Rabčický. Tento privolal za šoltýsa svojho svokra Jána Drapaláka. Roku 1763 šoltýsi boli nahradení volenými richármi. V chotári sa hojne darilo ľanu, takže obyvatelia Rabčíc mali dobrý zárobok z predaja ľanu, nití, plátna a ľanového semena. Boli to počiatky budúceho plátenníctva.

Roku 1800 dosiahol počet obyvateľov 1239, r. 1821 stúpol na 1529, potom sa udržiaval mierne nad 1000. Pri najnovšom sčítaní Rabčice majú 1890 obyvateľov.

Veľmi rušné boli náboženské pomery v Rabčiciach, ktoré boli založené v čase, keď na Orave vládol protestanizmus. Obyvatelia boli skoro všetci katolíci. Ale obec bola pričlenená k evanjelickej fare v Námestove, lebo netolerantní Thurzovci nestrpeli v prvej polovici 17. storočia katolícky klérus na Orave. Katolíkom chodili vysluhovať krsty, pohreby a sväteniny laici, ktorých volali licenciáti. Prichádzali až z obcí severného Spiša Krempachu a Novej Belej. Roku 1645 pre oravských katolíkov založili faru v Čimhovej, potom v Oravke a roku 1656 založili aj katolícku faru v Rabčiciach s farárom Borovičom, ktorý v obci postavil drevený kostol.

Roku 1658 zbojník Matej Klinovský napadol farára Vojtecha Boroviča Pre ponosy katolíkov krajinský sudca František Nádaždy uložil spišskému prepoštovi Jánovi Pálfalvaimu, aby dal pozbierať svedecké výpovede o krivdách páchaných na oravských katolíkoch. Martin Solčány, spišský kanoník a šľachtic Ondrej Platby začal 2.8.1659 vyšetrovanie o jednotlivých obciach. V Rabčiciach našli 645 katolíkov a 4 evanjelikov. Komisia spísala násilnosti, ktoré páchal Matej Klinovský na kňazovi Borovičovi a na veriacich vo Veselom, Lipnici a Oravke. Páni zo zámku prekazili činnosť komisie, ba zastávali aj zbojníka Klinovského.

Rabčice boli vtedy baštou katolicizmu na Bielej Orave, tak, ako Oravka na Čiernej a Čimhová na úseku od Kraľovian po Suchú Horu. Počiatkom roku 1674 v dôsledku rekatolizácie všetky kostoly na Orave prešli do rúk katolíkov. Od roku 1710 už definitívne. V rokoch 1706 - 1709 bol v Rabčiciach farár Pavol Filovič, 1709 - 1712 Ján Hríbovký,1712 - 1719 Michal Vakaj. Roku 1715 belehradský biskup Lukáš Natáli konsekroval rabčiansky kostol. Roku 1787 bola založená znovu fara v Rabčiciach. Prvým farárom bol františkán Demeter Červeň z Chyžného, 1790 Námestovský farár Ján Hámorník konsekroval roku 1816 murovaný kostol Všetkých svätých. Roku 1834 postavili murovanú faru a drevenú školu. 1839 tu bol Crestancius Sviňay, františkán. Narodil sa tu Milo Urban - slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry. Žil tu aj Pavol Országh- Hviezdoslav.

Táto dedina mu bola motívom k napísaní Hájnikovej ženy.

Zdroj údajov:http://www.rabcice.sk/historia.htm

Mestá a obce okresu Námestovo (1+23)	31.12.2003
Babín | Beňadovo | Bobrov | Breza | Hruštín | Klin | Krušetnica | Lokca | Lomná | Mútne | Námestovo | Novoť | Oravská Jasenica | Oravská Lesná | Oravská Polhora | Oravské Veselé | Rabča | Rabčice | Sihelné | Ťapešovo | Vasiľov | Vavrečka | Zákamenné | Zubrohlava