Milo Urban
Z Wikipédie
| Milo Urban | |
|---|---|
| slovenský spisovateľ, prekladateľ a novinár | |
| Narodenie | 24. august 1904 Rabčice, Slovensko |
| Úmrtie | 10. marec 1982 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.) (* 24. august 1904, Rabčice - † 10. marec 1982, Bratislava) bol slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodil sa v rodine hájnika a vzdelanie získal v Zázrivej, Polhore, Trstenej a v Ružomberku. Z rodinných dôvodov musel štúdium prerušiť a pracoval ako pomocný redaktor a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa rodinná i finančná situácia zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre finančné problémy. Pracoval v časopise Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku časopisu nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom fašistického denníka Gardista. Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval do Rakúska, no v roku 1947 bol postavený pred ľudový súd a o rok neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa venoval najmä prekladaniu a neskôr pokračoval vo vlastnej literárnej tvorbe.
[úprava] Tvorba
Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.
[úprava] Dielo
[úprava] Poviedky, novely a romány
- 1920 - Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
- Nešťastník
- Už je pozde
- V zhone žitia
- Vanitas vanitatum
- Typograf
- 1922 - Jašek Kutliak spod Bačinky, novela
- 1926 - Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
- 1928 - Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
- V súmraku
- Štefan Koňarčík-Chrapek a Pán Boh
- Rozprávka o Labudovi
- Mičinova kobyla
- Tajomstvo Pavla Hrona
- Svedomie a Staroba
- 1932 - Z tichého frontu, zbierka noviel
- Skok do priepasti
- Nie!
- Roztopené srdce
- Pred dražbou
- Drevený chlieb
- Človek, ktorý hľadá šťastie
- 1927 - Živý bič, román (1. diel trilógie)
- 1930 - Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
- 1940 - V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
- 1957 - Zhasnuté svetlá
- 1964 - Kto seje vietor
- 1996 - Železom po železe
[úprava] Memoárová literatúra
- 1970 - Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
- 1992 - Kade-tade po Halinde
- 1994 - Na brehu krvavej rieky
- 1995 - Sloboda nie je špás
[úprava] Ostatná tvorba
- 1920 / 1921 - Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
- 1925 - Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
- 1934 - Česká literatúra a Slováci, prednáška
- 1991 - Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)
[úprava] Preklady
- 1951 - výber z ruských ľudových rozprávok
- 1954 - Igor Newerly: Pamiatka z celulózky
- 1959 - Aleksander Fredro: Pán Geldhab
- 1960 - Karel Čapek a Josef Čapek: Zo života hmyzu
- 1961 - Karel Čapek: Matka
