Rebeka Lešková
Z Wikipédie
| Rebeka Lešková | |
|---|---|
| slovenská poetka | |
| Narodenie | 3. september 1773 Vyšná Slaná, Slovensko |
| Úmrtie | 16. november 1856 Kiskőrös, Maďarsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Rebeka Lešková (* 3. september 1773, Vyšná Slaná - † 16. november 1856, Kiskőrös, Maďarsko) bola slovenská poetka, dcéra slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka, sestra zberateľky ľudovej poézie Zuzany Šafárikovej, teta spisovateľa, prekladateľa a zberateľa Imricha Laučeka, manželka spisovateľa, redaktora a filológa Štefana Leška, príbuzná básnika, prozaika a dramatika Daniela Jonatána Záboja Laučeka.
[úprava] Životopis
Narodila sa v rodine slovenského barokového náboženského spisovateľa Martina Laučeka a jeho manželky Zuzany ako jedna z deviatich dcér (mala ešte päť bratov). Vzdelanie získala v Skalici. Žila vo Vyšnej Slanej, v rokoch 1783 – 1792 v Skalici, neskôr so svojím manželom žila v rokoch 1792 – 1793 v Křižliciach, v roku 1793 v Krabšiciach, v rokoch 1794 – 1798 v Prahe, v rokoch 1798 – 1810 v Dunaegyháze a od roku 1810 v Kiskőrösi.
[úprava] Tvorba
Bola jednou z prvých slovenských poetiek. Stala sa členkou Puchmajerovej družiny a spolupracovala s Josefom Dobrovským. Venovala sa písaniu vlastnej poézie, ale taktiež zostavovala ľudové piesne, ktoré využil neskôr Ján Kollár pri zostavovaní svojej zbierky Národné spievanky.
[úprava] Dielo
- 1798 - Výstraha před svůdci všem pannám v prízvučnej prozódii, báseň uverejnená v Puchmajerovom almanachu Nové básne a zhudobnená českým hudobným skladateľom Jakubom Janom Rybom
