Ruská sovietska poézia na začiatku 20. storočia
Z Wikipédie
 |
Tento článok je kandidát na zmazanie. Ak sa k tomu chcete vyjadriť alebo článok upravovať, pozrite si diskusiu k článku ako aj článok pre stránky na zmazanie. |
Ruská sovietska poézia na začiatku 20. storočia.
[úprava] Velemir Chlebnikov (1885-1922)
Stal sa výraznou osobnosťou kubofuturizmu. Sústredil sa na hľadanie a tvorbu nového jazyku, preto zbieral staré a zabudnuté slová a tvoril aj nové slová. Vojna v myšej pasci
[úprava] Vladimir Majkovsky (1893-1930)
Začínal medzi kubofuturistami a chcel tvoriť poéziu, ktorá by zachytila a dokázala pravdivo vyjadriť cítenie človeka novej doby. Vniesol do poézie svojskú grafiku verša (stupňovitý verš). Obohatil jazyk poézie nielen o svojské novotvary, ale aj o hovorenú reč a netradičné metafory. Medzi jeho obľúbený žáner patrí poéma:
- Oblak v nohaviciach
- Vojna a mier
- Človek
[úprava] Sergej Jesenin (1895 - 1925)
Pochádzal z roľníckeho prostredia, čo ovplyvnilo jeho vzťah k človeku a svetu. Pôvod, spomienky na detstvo, hlboký vzťah k prírode a dedine vytvorili z neho "básnika dediny". V jeho poézii sú 2 okruhy:
- vytvára motívy z rodnej dediny, v ktorých je smútok za uplynulých časom a životom. Pieseň o veľkom pochode, ľúbostné verše Perzské motívy.
- bohémske verše, v ktorých vrcholí jeho smútok za detstvom a hlboký smútok z rušnej doby : Spoveď chuligána, Básne škandalistu, Krčmová Moskva, Čierny človek.
Jesenin sa považuje za najvýraznejšieho básnika ruskej prírody, svoju poéziu nasycoval nečakanými farebnými obrazmi, v jeho poézii príroda žije prostredníctvom farby. Nie sú to len ročné obdobia, mesiac, hviezdy, obloha, svitanie, súmrak, či kvetiny a stromy. Príroda : "Dýcha, pohybuje sa, koná tak akoby jej súčasti boli živé tvory." (jeseň hrivou trasie, privrel už večer čierne mihalnice...)
