Semiti

Z Wikipédie

Semiti boli je jazykové a etnické skupiny, ktoré mali svoje pôvodné sídla v Prednej Ázii a najmä v juhozápadnej Ázii.

Obsah 1 Meno 2 Delenie 3 Charakteristika 4 Pozri aj 5 Externé odkazy

[úprava] Meno

Názov 'Semiti' bol zavedený do vedeckej literatúry na konci 18. stor. a bol odvodený od vlastného mena Sem, jedného z troch synov Noemových, ktorý bol podla biblickej geneológie otcom väčšiny týchto národov. Ide teda o umelý a symbolický názov, ktorý iba umožňuje bližšie zaradenie veľkej skupiny semitských, t. j. afroázijských jazykov.

[úprava] Delenie

Semiti sa rozdelili na východnú a západnú vetvu.

K východným Semitom patrili: Akkadi, Babylončania, Asýrčania atď.

K západným Semitom patrili: Hebrejci, Izraeliti, Feničania, Aksumovia, Aramejci, Arabi a i., zo súčasných napr. Amharovia.

[úprava] Charakteristika

Pôvod semitských kmeňov sa väčšinou kladie na Arabský polostrov a do Prednej Ázie, prípadne do oblastí juhozápadnej Ázie. Od 3. tis. pred Kr. tu žili Semiti v polokočovných spolocenstvách oázach a osvojovali si základy poľnohospodárskej, remeselnej vyroby a neskôr i spracovanie kovov. Prvými širiteľmi semitských jazykov boli Feničania, a to už v 2. tis. pred Kr., ďalšími od 2. pol. 1. tis. po Kr. Arabi atď. semitské národy.

[úprava] Pozri aj

• semitské jazyky

[úprava] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok