Feničania

Z Wikipédie

Feničania boli staroveký semitský národ, ktorý žil primárne zhruba v dnešnom Libanone. Územie nimi obývané - na sever od Ugaritu, na juh po Akku (dnešný Libanon), čiže na severe starovekého Kanaanu - sa označuje ako Fenícia (po gr. Foinikia), hoci nikdy netvorilo jednotný politický celok a boli tu len drobné mestské štáty. Feničania hovorili feničtinou, ktorá patrila medzi kanaanske jazyky.

Ich prístavy Tyros (dnes Súr), Sidón (dnes Sajdá), Byblos a Bérytos (Bejrút) boli v polovici 2. tisícročia pred Kr. strediskami vyspelej remeselnej vyroby a obchodu. Ich najznámejší mestský štát bol Ugarit, ktorý ovládol severnú Feníciu, ale v 14. stor. pred Kr. ho ovládli Chetiti. V 14. - 13. storočí sa do popredia dostal Sidón a v 12. storočí pred Kr. Tyros. V 9. storočí sa stal opäť významným Sidón.

Boli vynikajúci moreplavci, vytvorili starovekú civilizáciu, ktorá sa zameriavala na námorný obchod, ktorý mal dosah v celom Stredozemí. Od konca 2. tisícročia pred Kr., po zlomení krétskej moci, zakladali obchodné stanice v celom Stredomorí, z nich bolo najvýznamnejšie Kartágo (v 2. pol. 9. stor. pred Kr.), ktoré založili osadníci z Tyru. Fenický vplyv siahal po celom južnom pobreží Stredozemného mora až za Gibraltár a aj do južnej Hispánie, južnej Itálie, na Cyprus a na Krétu.

Od 8. stor. pred Kr. sa Fenícia stala korisťou Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov, roku 332 pred Kr. Alexander Veľký dobyl Tyros a Feníciu včlenil do svojej ríše. Od roku 64 pred Kr. patrila do Rímskej ríše, pozri Fenícia (rímska provincia).

V 7. storočí po Kr. Feníciu obsadili Arabi.

Feničania vynašli hláskové písmo s 22 znakmi s ľavosmerným spôsobom písania, ktoré od nich v 9. až 8. storočí pred Kr. asi prostredníctvom Aramejcov prevzali Gréci, z ktorého vznikla latinka a čiastočne aj cyrilika.