Slovenské komorné divadlo

Z Wikipédie

Slovenské komorné divadlo v Martine je jednou z profesionálnych činoherných scén v stredoslovenskom regióne.

[úprava] História

Po roku 1918 zosilneli úvahy o potrebe vytoverenia profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Pôvodne sa počítalo s transformáciou Slovenského spevokolu na profesionálne teleso, nakoniec však dostalo prednosť založenie Slovenského národného divadla v Bratislave v roku 1921.

Až v roku 1944 dostali úvahy o vzinku profesionálneho divadla v Martine reálnu podobu. Vďaka iniciatíve ľudí akými boli podpredseda Slovenského zväzu ochotníkov Jozef Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Thurzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar sa začala transformácia Slovenského spevokolu a vzniká Slovenské komorné divadlo, sídliace v Národnom dome.

Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila 22. januára 1944. Divadlo uviedlo Verhaerenovho Filipa II. v réžii Andreja Bagara. Inscenácia pre jej protitotalitný a protiklerikálny charakter vyvolala škandál. Inscenácia bola okamžite zakázaná a existencia divadla bola vážne ohrozená. Štátne subvencie divadlu boli zastavené a divadlo prežilo len vďaka finančnej podpore Matice slovenskej, tlačiarni Neografia a iných martinských firiem. Počas SNP sa pod vedením Andreja Bagara formuje z divadla Frontové divadlo, ktoré svojou zájazdovou činnosťou a pestrým programom snažilo podporiť a posilniť odvahu povstalcov.

V druhej polovici 40. rokov divadlo naplno obnovuje svoju činnosť a ako interní režiséri tu začínajú pôsobiť Ivan Kusý a Martin Hollý st.. V roku 1948 do divadla nastupuje aj legenda slovenského herectva Jozef Kroner. Dňa 29. augusta 1950 sa vedenie divadla rozhodlo o zmene názvu divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len desať mesiacov. Divadlo bolo prenesené pod armádnu správu a pri prílžitosti osláv dňa Československej ľudovej armády, bolo roku 1951 premenované na Armádne divadlo. V tomto období si v Martine mnohí herci odsluhovali povinnú základnú vojenskú službu, medzi nimi napr. aj Karol Machata a iní.

V 70. rokoch tu pôsobil inscenačný tandem - režisér Ľubomír Vajdička a scénograf Jozef Ciller, ktorý spoločne vytvorili radu inscenácii hier slovenskej a ruskej klasiky. V 80. rokoch tu pôsobil dramaturg Martin Porubjak, v 90. rokoch režisér Dodo Gombár.

1. augusta 1960 divadlo opäť prešlo pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania, ktorý divadlu ostal až do sezóny 2003/2004, keď sa vedenie divadla rozhodlo pri príležitosti 60. výročia založenia divadla vrátiť k prapôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo.

V roku 1994 bola otvorená budova Štúdia, ako alternatívnej scény pre 178 divákov. Avšak počas rozsiahlej rekonštrukcie Národného domu je Štúdio jediným hracím priestorom divadla.