Spišské Vlachy

Z Wikipédie

Spišské Vlachy
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Košický
Okres:	Spišská Nová Ves
Región:	Spiš
Poloha:	48° 56' 59" s. š. 20° 47' 50" v. d.
Nadmorská výška:	389 m n.m.
Rozloha:	42,21 km²
Počet obyvateľov:	3 550 (2004)
Hustota obyvateľstva:	843 obyvateľ(ov)/km²
Nacionále
ŠÚJ:	543 594
EČV:	SN
PSČ:	053 61
Telefónna predvoľba:	053
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Spišské Vlachy SNP 34 053 61 Spišské Vlachy www.spisskevlachy.sk
E-mail:	msuspv@spisskevlachy.sk
Telefón:	44 95 205
Fax:	44 95 306
Politika
Primátor:	Ľubomír Fifik (* 1973) (SDKÚ - DS, SMER - SD]], SNS)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Spišské Vlachy sú mesto ležiace v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

[úprava] Polohopis

[úprava] Susedné obce

Bystrany, Kaľava, Kolinovce, Krompachy, Olcnava, Oľšavka, Slatvina, Slovinky, Spišské Podhradie, Vojkovce, Žehra

[úprava] Miestne časti

Dobrá Voľa, Spišské Vlachy

[úprava] Ulice

[úprava] Vodné toky

Mestom pretekajú rieky Hornád a Žehrica, z menších tokov to sú Mlynárka, Svätojánsky potok, Kĺčovský potok, Studenec, Oľšavský potok, Gacinek, atď]

[úprava] Vodné plochy

Sústava rybníkov v rekreačnej oblasti Zahurou

[úprava] Symboly obce

Erb, znak, vlajka, ...

Erb mesta:

[úprava] História

Spišské Vlachy vznikli začiatkom dvanásteho storočia, ale známky osídlenia siahajú až do obdobia 5000 rokov pred Kr. V roku 1243 im uhorský kráľ Belo IV. udelil privilégia, ktoré boli zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V histórii Spiša patrili vždy k významným mestským centrám. V štrnástom storočí patrili do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 boli na 360 rokov v poľskom zálohu, od roku 1778 v Provincii šestnástich spišských miest a podobne. Najväčší rozmach zaznamenali v 16. - 18. storočí. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a znovu priznaný až 1. mája 1992.

Stred mesta tvorí pretiahnuté vretenovité námestie. Svoj stredoveký vzhľad stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924. Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Ďalej sú to Mariánsky barokový stĺp z roku 1728, barokovo-klasicistický evanjelický kostol z roku 1787, Radnica s gotickou vežou z 15. storočia a iné.

[úprava] Politika

[úprava] Mestské zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

Mesto Spišské Vlachy patrí k najmenším obciam so štatútom mesta na Slovesnku. Počet obyvateľov dosiahol v roku 2004 3550 obyvateľov. Od sedemdesiatych rokov, kedy počet obyvateľov presahoval 3 600 obyvateľov mal až do začiatku 90-tych rokov klesajúcu tendenciu, až kým táto hodnota nedosiahla úroveň okolo 3350 obyvateľov. Odvtedy sa Spišské Vlachy vyznačujú vzrastom populácie, na ktorom sa z dlhodobého hľadiska podieľa hlavne migračný pohyb. Prirodzený prírastok je tiež kladný, ale dosahuje hodnoty blízke nule. Spišské Vlachy sú výrazne kresťanským, resp. výrazne rímskokatolíckym sídlom. Takmer 90% obyvateľov sa pri poslednom sčítaní v roku 2001 prihlásilo k tomuto nábožentvu. Zastúpenia majú aj pravoslávne, gréckokatolícke a evajnelické a.v. vierovyznanie. Druhou najpočetnejšou skupinou z hľadiska religióznej štruktúry sú ateisti, presnejšie obyvatelia bez náboženského vyznania, ktorí dosahujú 10%-ný podiel. Desatinami percenta sú zastúpené aj náboženské skupiny: Svedkovia Jehovovi, Cirkev Bratská, novoapoštolská cirkev... Ani národnostná štriuktúra nie je zvlášť komplikovaná. Výrazne dominujú Slováci. Desatinami percent sú zastúpené národnosti: Česká, Moravská, Maďarská, Rusínska a Ruská. Oficiálne v Spišských Vlachoch nežije ani jeden občan rómskej národnosti, a to aj napriek tomu, že v severnej časti katastrálneho územia sa nachádza porómštená osada Dobrá Voľa. Podľa interných údajov MsÚ Spišské Vlachy Žije v meste okolo 180 Rómov.

Vývoj obyvateľstva od roku 1880

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1880	2 477	461
1890	2 338	431
1900	2 666	464
1910	2 413	460
1921	2 424	469
1930	2 578	499
1950	2 874	551
1961	3 391	627
1970	3 613	761
1980	3 513	818
1991	3 368	788
2001	3 518	784

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001)

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	3 163	89,9
Gréckokatolícka cirkev	37	1,1
Pravoslávna cirkev	21	0,6
Evanjelická cirkev a. v.	58	1,6
Bez vyznania	143	4,1
Ostatné a nezistené	96	2,7

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001)

	Počet obyvateľov	%
slovenská	3 441	97,8
maďarská	2	0,1
rómska	53	1,5
rusínska	1	0,0
ukrajinská	3	0,1
česká	15	0,4
ostatné a nezistené	3	0,1

[úprava] Partnerské obce

Mesto udržiava partnerské vzťahy s mestom Chotěboř v Českej republike, Sziksó v Maďarsku a s gminou Gizalky a mestom Tymbark v Poľsku.

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

Medzi najzaujímavejšie podujatia patria preteky v rodeu a western ridingu, ktore sa konaju pravidelne, niekedy aj na úrovni majstrovstiev Slovenska začiatkom augusta v rekreačnej oblasti Zahurou, v časti Blatná. Na národnej majstrovskej úrovni sú aj preteky v motokrosse, ktore sa niekoľkokrát v roku konajú na novozrekonštruovanej motokrossovej trati v oblasti Turlíky. Za zmienku stoja aj júnové Dni mesta, ktoré sa konajú vždy najbližší víkend k 24.6. a sú sprevádzané množstvom kultúrnych podujatí. Pravidelne sa koná aj regionálna súťaž dychových hudieb- "Dychfest".

[úprava] Divadlo

V súčasnosti sa divadelná sála využiva len príležitostne pri rôznych akciách, ako "Detská superhviezda", "Deň matiek" a pod.

[úprava] Múzeá

Galéria mesta;

[úprava] Hudba

V meste je veľmi obľúbená zábava v šýle country, preto sa v lete často možno stretnúť s "outdoor" zábavami so živou country hudbou ( miestna skupina Zahuráci ) ale aj s inými hudobnými štýlmi. "Strediskami" týchto zábav sú Chata Sabinka Zahurou, Karčma za mostom a Rudoľová záhrada.

[úprava] Stavby

[úprava] Pamiatky

Katolícky farský kostol sv. Jána Krstiteľa

Pôvodne románsky, po roku 1434 goticky obnovený. Z románskej stavby vybudovanej po tatárskom vpáde roku 1241 sa zachovali špalety triumfálneho oblúka s priľahlou nárožnou príporou klenieb starého presbytéria. Nárožná prípora má bobuľovitú hlavicu. Roku 1434 poškodený románsky kostol zbúrali a pri obnove prestavali v neskorogotickom slohu. Vežu kostola upravili začiatkom druhej tretiny 19. stor. a roku 1875 pri reštauračných prácach vymenili kružby okien. Trojloďový pseudobazilikálny priestor s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou, južnou kaplnkou a predstavanou vežou. Stredná prevýšená loď sa do bočných lodí otvára arkádou. Na západnej strane vstavaný chór nesú arkády na prízemí. Zachované gotické sieťové rebrové klenby parlerovského typu. Rebrá sa zasekávajú do steny bez konzol. Kružby okien sú kópie z roku 1875. Fasády sú hladké s opornými piliermi, v priečelí predstavaná barokovo- klasicistická veža. Hlavný oltár je rokokový z polovice 18. stor., uprostred jeho stĺpovej architektúry je nový obraz sv. Jána Krstiteľa od Ľ. Taryho z roku 1927. V interkolumniách sú rokokové sochy sv. Petra, Pavla, Štefana a Ladislava a v bohatom štíte je súsošie najsv. Trojice, pred oltárom je kovaná rokajová mriežka. Severný bočný oltár sv. Kríža je neskorobarokový z polovice 18. stor., so stĺpovou architektúrou zakončenou baldachýnom. V strede oltára je socha Krista na kríži. Druhý severný bočný oltár P. Márie je neskorobarokový z polovice 18. stor. v strede stĺpovej architektúry je socha Immaculaty. Severný bočný oltár sv. Michala je rokokový z polovice 18.stor., so stĺpovou architektúrou, vyplnenou akantovým a rokajovým ornamentom, po stranách adorujúci anjeli s úľom a pápežskou korunou, uprostred nový obraz sv. Michala z roku 1928. Severný bočný oltár sv. Jozefa je klasicistický z polovice 19.stor., uprostred oltárnej steny s pilastrami a úsekom klasicizujúceho architrávu nový obraz sv. Jozefa. Južný bočný oltár sv. Kataríny, neskorobarokový z polovice 18.stor. s volútovým štítom, v strede oltára socha sv. Kataríny. Južný bočný oltár sv. biskupa z polovice 18.stor., neskorobarokový, s volútami po stranách. V strede socha svätca v biskupskom rúchu. Južný bočný oltár Márie Magdalény je z roku 1929. Južný oltár sv. Jána ev. je klasicistický z polovice 19. stor. Na oltárnej stene s pilastrami je obraz sv. Jána. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. stor., s oválnym pôdorysom, rečnište členené volútami, na ktorých sú sochy sediacich evanjelistov. Neskorogotická krstiteľnica pochádza z roku 1497, je bronzová s nápisom a datovaním. Neskorobaroková krstiteľnica je z polovice 18. stor., na zadnej doske je reliéf anjela s mušľou v ruke. Krucifix neskorogotický, polychrómovaný je z čias okolo roku 1520, pripísaný rezbárovi z okruhu Pavla z Levoče. Korpus s vlajúcou bohato riasenou bedrovou šatkou. Neskorobarokové sochy Mojžiša a svätca sú z 18. stor. Stallá vo svätyni sú pôvodne gotické, neskôr barokovo upravené v polovici 18. stor., na každej strane je zadná doska rozdelená na 11 polí, v každom je rytá rastlinná gotická ornamentika. Záverečná rímsa s poprsím Anny, Márie, Alžbety na jednej a Joachima, Jozefa a Zachariáša na druhej strane, parapet stáll je s rokajovými kartušami. Skriňa baroková je z 18.stor., barokový kalich z roku 1764, dva klasicistické kalichy z 19.stor. a ešte jeden z roku 1907.

Evanjelický kostol augsburského vyznania

Barokovo - klasicistický, postavený ako tolerančný roku 1787 na mieste starého dreveného kostola, ktorý pochádzal z roku 1694 a pri požiari roku 1727 zhorel. Ide o typ sieňových tolerančných chrámov s polkruhovým uzáverom a pruskými klenbami. Veža a fasáda sú klasicisticky riešené v prvej polovici 19.stor. oltár je neoklasicistický, v strede s obrazom Kristus na mori. Kazateľnica neoklasicistická polygonálna, s ornamentikou ako na oltári. Krucifix s barokovým korpusom z 18.stor. podobizeň cisára Jozefa II. Z poslednej tretiny 18.st štyri stallá, barokovo - klasicistické z roku 1787. Obraz Nanebevstúpenie Pána z 19.stor.

Radnica s vežou

Na námestí [1]. Gotická, postavená v 15. stor. prístavbou v 17. stor. vtiahli vežu a radnicu do jedného bloku, pričom prístavbu zastrešili samostatne. Časť budovy slúži ako katolícky kostol (tzv. slovenský, malý, zasvätený Nanebevzatiu P. Márie). Budova bola reštaurovaná roku 1886. Hlavný oltár skriňový, neskorogotický z čias okolo roku 1500, s romantickou úpravou roku 1900. Z pôvodného oltára je zachovaná stena strednej skrine a pohyblivé krídla s maľovanými tabuľami, na nich sú postavy: sv. Jakub stor., Barbora, Krištof a Katarína Alexandrijská. Na vonkajšej strane tabúľ sú postavy štyroch sv. biskupovBývalá radnica a požiarná zbrojnica ("ratuš", "turňa")

Katolícka fara

Pôvodne gotická budova z 15. stor., upravená a prefasádovaná v 17. stor. a omietnutá v 20. stor. Dvojpodlažná s pôdorysom tvaru L. Do čiernej kuchyne na prízemí vedie lomený gotický portál, podobný portál je aj v pivnici.

Kaplnka sv. Jána Krstiteľa

V kaplnke sv. Jána Krstiteľa vo Vlašskom lese pri Spišských Vlachoch je oltárny obraz (olejomaľba) Krst Krista od J. Czauczika z obdobia okolo roku 1832.

Mariánsky stĺp

Nachádza sa na námestí. barokový so sochou Immaculaty z roku 1728, renovovaný roku 1873.

[úprava] Pomníky

pamätník SNP, Fabiniho pomník na mestskom cintoríne, zaujímave židovské hrobky na mestskom cintoríne, busta P. O. Hviezdoslava v jednom z parkov, niekoľko pamätných tabuľ,

[úprava] Parky

V centre mesta zaujímavá sústava parkov, ktoré si však vyžadujú rekonštrukciu a úpravu.

[úprava] Šport

MŠK Tatran Spišské Vlachy- futbal- 5. liga
stolny tenis - ŠKST
šach - šachový club
Zahura, časť Blatná, areál western ridingu a ródea
rybolov

[úprava] Pravidelné podujatia

Dni mesta Spišské Vlachy
Dychfest
Preteky vo western ridingu a rodeu
od tohto roku vraj aj vianočné trhy

[úprava] Kulinárske špeciality

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Farský úrad

Rímskokatolický - Jarná 1

Duchovný správca: ThDr. PaedDr. ICLic. Jozef Šimurdiak, PhD.

[úprava] Školstvo

[úprava] Osobnosti

Ján Simonides - slovenský spisovateľ memoárovej a cestopisnej prózy.

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

František Tondra - diecézny biskup spišskej diecézy a predseda Konferencie biskupov Slovenska.
Pavol Vásárhelyi - inžinier, zememerač.

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../s/p/i/Spi%C5%A1sk%C3%A9_Vlachy_fc0c.html"

Kategória: Mestá na Slovensku