Hrabušice

Z Wikipédie

Hrabušice
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Košický
Okres:	Spišská Nová Ves
Región:	Spiš
Poloha:	48° 58' s. š. 20° 24' v. d.
Nadmorská výška:	548 m n.m.
Rozloha:	40,9 km²
Počet obyvateľov:	2255 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	55 obyvateľ(ov)/km2
Prvá písomná zmienka:	1279
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	526592
EČV:	SN
PSČ:	053 15
Telefónna predvoľba:	0 53
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice
Web:	www.hrabusice.sk
E-mail:	[mailto: ]
Telefón:	449 03 38
Fax:
Politika
Starosta:	Ing. Štefan Labuda (* 1957) (SMER-SD, SF)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Hrabušice sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Susedné obce 1.2 Ulice 1.3 Vodné toky 1.4 Vodné plochy 2 Symboly obce 3 História 3.1 Staré a cudzie názvy obce 4 Politika 4.1 Predsedovia MNV 4.2 Starostovia obce 4.3 Obecné zastupiteľstvo 4.4 Obyvateľstvo 5 Kultúra a zaujímavosti 5.1 Pamiatky 5.2 Pomníky 5.3 Šport 5.4 Pravidelné podujatia 6 Hospodárstvo a infraštruktúra 6.1 Doprava 6.2 Dôležité firmy 6.3 Verejné ustanovizne 6.4 Farský úrad 6.5 Školstvo 7 Osobnosti 7.1 Čestné občianstvo 7.2 Cena obce 7.3 Významné osobnosti 8 Médiá (foto, audio, dokumenty) 9 Externé odkazy

[úprava] Polohopis

Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja.

[úprava] Susedné obce

Spišský Štvrtok,Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce

[úprava] Ulice

Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernoláková, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná

[úprava] Vodné toky

Hrabušický potok (hov. Vydrničanka)

[úprava] Vodné plochy

25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.

[úprava] Symboly obce

erb dediny - http://www.ngw.nl/int/slo/h/hrabusic.htm

[úprava] História

[úprava] Staré a cudzie názvy obce

• 1279 (villa) Composita
• 1284 Capusdorf
• 1307 Kabuzdorf
• 1328 Kabisdorf
• 1440 Kaposztafalva
• 1773 Hrabusicze
• 1786 Harbussice
• 1920 Hrabušice

Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva

[úprava] Politika

[úprava] Predsedovia MNV

1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)

[úprava] Starostovia obce

1990 - 1994 Ing. Peter Hudák
1994 - 2002 Ladislav Juhás (SDĽ)
2002 - 2006 Ing. Štefan Labuda (ANO)
2006 - 2010 Ing. Štefan Labuda (SMER-SD, SF)

[úprava] Obecné zastupiteľstvo

[úprava] Obyvateľstvo

Vývoj obyvateľstva od roku 1869:

Rok sčítania	Počet obyvateľov	Počet domov
1869	1 476	-
1880	1 566	164
1890	1 405	176
1900	1 256	170
1910	1 161	190
1921	1 088	192
1930	1 402	224
1950	1 567	270
1961	1 937	307
1970	2 035	344
1980	2 117	441
1991	1 989	418
2001	2 173	443

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):

	Počet obyvateľov	%
Rímskokatolícka cirkev	1 992	91,7
Gréckokatolícka cirkev	9	0,4
Pravoslávna cirkev	5	0,2
Evanjelická cirkev a. v.	11	0,5
Bez vyznania	103	4,7
Ostatné a nezistené	53	2,4

Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):

	Počet obyvateľov	%
slovenská	1 814	83,5
rómska	348	16,0
rusínska	1	0,0
ukrajinská	1	0,0
česká	3	0,1
ostatné a nezistené	6	0,3

[úprava] Kultúra a zaujímavosti

[úprava] Pamiatky

Marcelov hrad

Zrúcanina stredovekého hradu na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Hrad postavený v prvej polovici 13. stor., začiatkom 15. stor. bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. stor. tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. stor. hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.

Katolícky kostol

Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi. Pôvodne románsky z polovice 13. stor., v polovici 14. stor. rozšírený severnou sakristiou, začiatkom 15. stor. postavené nové presbytérium a severná kaplnka, okolo roku 1500 rozšírili sakristiu a roku 1782 zaklenuli loď pruskými klenbami a pristavali južnú predsieň a severnú komoru. Po požiari roku 1916 vežu prestavali s použitím pôvodných románskych častí. Jednolodie s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutého dvoma poľami gotickej krížovej rebrovej klinovej profilácie. Podobné klenby sú aj v severnej kaplnke. Na severnej strane presbytéria je nová sakristia asi z roku 1500. Má valenú klenbu. Vedľa nej situovaná stará sakristia je zaklenutá dvoma poľami krížovej rebrovej klenby. Z románskej stavby sa zachovali základy veže, obvodové múry lode a časti presbytéria s južným románskym portálom. V starej sakristii je gotické kamenné lavabo, zdobené vimperkom s krabmi. V polkruhovej archivolte románskeho portálu z roku 1962 odkryli gotickú nástennú maľbu zo začiatku 15. stor., znázorňujúcu scénu Ukrižovania.

Hlavný oltár sv. Vavrinca diakona, neskorogotický krídlový z rokov 1516 - 1520. V skrini sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla z Levoče. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca diakona, na vonkajších stranách krídiel pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela prázdna, v nadstavci gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela.

Bočný oltár sv. Anny s pseudogotickou oltárnou architektúrou, do ktorej je vložená gotická skriňa s plastickou skupinou Mettercie z roku 1515 až 1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. stor. kazateľnica je rokoková z čias okolo roku 1760, na parapete rečnišťa sú sochy 4 anjelov. Krstiteľnica je renesančná z pieskovca, jej tepaný vrchnák je z roku 1656 od M. Zimmermana.

Organ rokokový z čias okolo roku 1770. Monštrancia rokoková od J. Szillassyho. Medené cibórium je z 15. stor.

Katolícka fara

Pôvodne renesančná stavba zo 17. stor., v 18. stor. zbarokizovaná. Dvojpodlažná obdĺžna budova s klasicisticky upravenou hlavnou fasádou. V jej strednej osi je tympanónový rizalit. Má manzardovú strechu a v miestnostiach na prvom podlaží sú valené klenby s krížovými hrebienkami alebo s lunetami a pruské klenby.

[úprava] Pomníky

[úprava] Šport

[úprava] Pravidelné podujatia

12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E.Makovického. Súťaž je určrná pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.

[úprava] Hospodárstvo a infraštruktúra

[úprava] Doprava

[úprava] Dôležité firmy

[úprava] Verejné ustanovizne

[úprava] Farský úrad

Rímskokatolický - Hlavná ulica 600

Katolíckí farári pôsobiaci v Hrabušiciach:

1710 - 1711  Vojtech Šiserovič
1711 - 1714  Juraj Janovič
1714 - 1717  Štefan Koterbakovič
1717 - 1738  Ján Magassy
1738 - 1740  Jan Augustin Švábenský
1740 - 1775  Matej Sartoris
1775 - 1776  Ignác Klaus
1776 - 1791  Ján Kraitzer
1791 - 1806  Jozef Schechovič
1806 - 1813  Ján Lipter
1813 - 1817  Ján Čamrda
1817 - 1869  Michal Kolársky (1789, Buglovce - 1869, Hrabušice)
1869 - 1906  Ján Raáb (1824, Rožňava – 1906, Gánovce)
1906 - 1948  Ľudovít Sax (1856 - 1948)
1948 - 1958  Július Hromada (1899 - 1960)
1958 - 1984  Pavol Dobránsky (1922, Markušovce - ?)
1984 - 1996  ThDr. Štefan Boržík, PhD. (* 1949, Studenec)
1996 - ....   Mgr. Andrej Barnáš (* 1969)

[úprava] Školstvo

Materské školy

Základná škola - Hlavná 91

[úprava] Osobnosti

[úprava] Čestné občianstvo

[úprava] Cena obce

[úprava] Významné osobnosti

• Pavol Breier - slovenský lekár-parazitológ, fotograf a publicista
• Emil Makovický - slovenský maliar
• František Duľa (27. 4. 1882 Hrabušice – 29. 3. 1962 Liptovský Hrádok) - rímskokatolický kňaz.

Študoval na gymnáziu v Levoči a v katolíckom kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Kaplán v Hornej Zubrici a Zubrohlave. V roku 1907 administrátor farnosti v Stankovanoch, o rok neskôr v Hutách. Od roku 1912 administrátor, neskôr farár v Hruštíne. Od roku 1925 farár v Liptovskom Hrádku. Súčasne okresný dekan a inšpektor cirkevných ľudových škôl pre horný Liptov. Predseda miestnej Charity, člen okresného zastupiteľstva. Publikoval v cirkevnej tlači. Jeho pričinením bol postavený kultúrny dom v Liptovskom Hrádku.

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

[úprava] Externé odkazy

• web stránka obce Hrabušice

Mestá a obce okresu Spišská Nová Ves (3+33)

31.12.2003

Arnutovce | Betlanovce | Bystrany | Danišovce | Harichovce | Hincovce | Hnilčík | Hnilec | Hrabušice | Chrasť nad Hornádom | Iliašovce | Jamník | Kaľava | Kolinovce | Krompachy | Letanovce | Lieskovany | Markušovce | Matejovce nad Hornádom | Mlynky | Odorín | Olcnava | Oľšavka | Poráč | Rudňany | Slatvina | Slovinky | Smižany | Spišská Nová Ves | Spišské Tomášovce | Spišské Vlachy | Spišský Hrušov | Teplička | Vítkovce | Vojkovce | Žehra