Transhumanizmus
Z Wikipédie
Transhumanizmus je futurologický a filozofický koncept, ktorý sa zaoberá možnosťami transformácie človeka prostredníctvom využitia moderných technológií.
Je to cesta myslenia o budúcnosti, ktorá je založená na premise, že ľudia vo svojej súčasnej podobe nereprezentujú koniec vývoja, ale iba jeho rannú fázu.
Vyspelé a širokodostupné technológie môžu napomôcť eliminovať starnutie a umožniť rozšírenie intelektuálnych, fyzických a psychologických schopností ľudí. Transhumanizmus tiež zahŕňa štúdium prísľubov, potenciálov a ohrození technológií, ktoré umožňujú ľuďom prekonať základné ľudské limity ako aj etické spôsoby rozvoja a využitia týchto technológii.
Koncept transhumanizmu sa sformoval v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Vidíme časovú synchronicitu so začiatkom prechodu od industriálnej k informačnej spoločnosti.
Obsah |
[úprava] Pôvod pojmu transhumanizmus
Prvý použil pojem transhumanizmus britský biológ Julian Huxley vo svojej knihe eseji New Bottles for New Wine – Nové fľaše pre nové víno, ktorú publikoval v roku 1957. Hovoril tu o prechode k novému druhu existencie človeka, ktorý sa bude od súčasného človeka líšiť tak, ako sa súčasný človek líši od Pekingského človeka. Človek ostáva človekom, zároveň však transcenduje sám seba realizovaním nových myšlienok, nových možností svojej prirodzenosti a pre svoju prirodzenosť.
[úprava] Predstavitelia transhumanizmu
Za zakladateľa transhumanizmu je považovaný americko-iránsky filozof a futurológ FM-2030 pôvodným menom Fereidoun M. Esfandiary. K rozvoju myšlienok transhumanizmu prispeli svojimi knihami Robert C. W. Ettinger, Max More, Nick Bostrom, Ray Kurzweil, David Pearce, James Hughes, Timothy Leary, Eric Drexler, Jerome C. Glenn, Hans Moravec, Vernor Vinge, Ramez Naam, James Halperin a ďalší.
[úprava] Popularizácia transhumanizmu
Populárny výklad transhumanizmu podal vo svojej knihe Great Mambo Chicken and the Transhuman Condition. Science Slightly over the Edge americký publicista Ed Regis. Táto kniha bola prvýkrát vydaná v roku 1990 a stala sa populárnym sprievodcom po histórii a myšlienkach transhumanizmu.
[úprava] Odvetvia transhumanizmu
Myšlienky transhumanizmu sa pomerne rýchlo začali presadzovať v praxi. Tieto myšlienky sa začali transformovať do nových odvetví vedy, výskumu a výroby. Medzi hlavné odvetvia transhumanizmu v súčasnej dobe patria:
Biotechnológie
Biotechnológie – ide o pomerne výrazne rozšírenú oblasť vedy a výskumu, keď sú aplikované technológie a metódy založené na biologických vedách. Ide zároveň o rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie ekonomiky.
Genetické inžinierstvo
Genetické inžinierstvo – ide o využívanie genetických postupov napr. pri liečbe alebo pri produkcii potravín.
Klonovanie
Klonovanie – ide o používanie klonovacích technológií pre vytvorenie identických jedincov. Má slúžiť najmä pre potreby medicíny a regeneráciu organizmu.
Nanotechnológia
Nanotechnológia – ide o technológiu veľmi malých rozmerov, ktorá umožňuje manipulovanie s hmotou na úrovni jednotlivých atómov a molekúl. Koncept nanotechnológie vymyslelm Eric Drexler a popísal ho vo svojej knihe The Engines of Creation. Pre manipuláciu s atómami a molekulami sa využívajú tzv. nanoboty, čo sú akési miniatúrne roboty.
Superinteligencia
Superinteligencia – ide o inteligenciu, ktorá presahuje ľudskú inteligenciu
Virtuálna realita
Virtálna realita – ide o vytvorenie nových, umelých, dočasných priestorov simulujúcich skutočnú realitu alebo túto realitu doplňujúcich.
Kryonika
Kryonika - ide o technológiu zmrazovania ľudského tela na veľmi nízku teplotu, tak aby bolo možné telo v buducnosti oživiť a opraviť pośkodenia a vyliečiť choroby. Priekopníkom kryoniky je americká nadácia Alcor Life Extension Foundation so sídlom v Scottsdale v Arizone, USA.
Uploading
Uploading – ide o prenos ľudskej inteligencie do počítača. Používa sa tiež pojem downloading.
Singularita
Singularita - ide o vznik vedomej umelej inteligencie. Termín singularita zaviedol spisovateľ sci-fi Vernor Vinge v roku 1993. Perspektívam singularity sa dnes intenzívne venuje Ray Kurzweil.
Osídľovanie vesmíru
Osidľovanie vesmíru – ide o expanziu človeka do vesmíru. Táto by mala podľa Roberta Zubrina prebiehať na podobných princípoch ako osidľovanie Ameriky. Expanzii človeka do vesmíru sa venujú alebo venovali Gerard O´Neill, Timothy Leary, Herman Kahn, Jerome C. Glenn alebo najnovšie Robert Zubrin.
[úprava] Smery transhumanizmu
Extropianizmus
Max More, Natasha Vita-More
Demokratický transhumanizmus
Hedonistický imperatív
David Pearce
Singuaritianizmus
Teoretický transhumanizmus
[úprava] Riziká transhumanizmu
·Biologická vojna
·Nanovojna
·Jadrová vojna
·Umelá inteligencia
·Nanotechnologické znečistenie
·Niečo iné
[úprava] Bibliografia
[úprava] Knihy
Glenn, Jerome Clayton: Future Mind: Artificial Intelligence. Merging the Mystical and the Technological in the 21st Century. Acropolis Books, Ltd., Washington, D.C. 1989, ISBN 87491-920-7
Hughes, James: Citizen Cyborg. Why Democratic Societies Must Respond to the Redesigned Human of the Future. Westview Press, Cambridge, Massachusetts 2004, ISBN-10 0-8133-4198-1, ISBN-13 978-0-8133-4198-9
Naam, Ramez: More Than Human. Embracing the Promise of Bilogical Enhancement. Broadway Books, New York, NY 2005, ISBN 0-7679-1843-6
Regis, Ed: Great Mambo Chicken and the Transhuman Condition. Science Slightly over the Edge. Addison-Wesley Publishing Company, Inc., Reading Massechusetts 1991, ISBN 0-201-56751-2
[úprava] Knihy v českom jazyku
Freyermuth, Gundolf S.: Cyberland. Pruvodce high-tech undergroundem. Jota, Brno 1997
Rees, Martin: Naše poslední hodina. Přežije lidstvo svuj úspěch ? Nakladatelství Dokořán, s.r.o., Praha, Nakladatelství Argo, Praha 2005
[úprava] Odkazy
- Bostrom, Nick: The Transhumanist FAQ. A General Introduction. Version 2.1 2003.
- http://www.transhumanism.org/resources/faq.html
