Veľryby (rad)

Z Wikipédie

Veľryby

Veľryba biskajská (Eubalaena glacialis)

Doména	Eukaryoty
Ríša (regnum)	Živočíchy Animalia
Vývojový stupeň	Epitelovce Eumetazoa
Skupina	Dvojstranovce Bilateralia
Vývojová vetva	Druhoústovce Dueterostomia


Kmeň (phylum)	Chordáty Chordata
Podkmeň (subphylum)	Stavovce Vertebrata
Nadtrieda (superclassis)	Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň	Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis)	Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis)	Živorodé Theria
Nadrad (superordo)	Placentovce Eutheria
Rad (ordo)	Veľryby Cetacea

Vedecký názov

Cetacea
Brisson, 1762

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Rad veľryby (alebo veľrybotvaré cicavce alebo zastarane kitovce) zahŕňa veľryby, delfíny, vorvane a vráskavce. Cetus je po latinsky "veľké morské zviera". Slovo pochádza z gréckeho ketos („morský netvor“). Cetológia je vetva morských vied, ktorá skúma rad veľryby.

V ďalšom texte sa pod slovom veľryby rozumejú všetci členovia radu veľryby.

Členovia tohto radu sú cicavce, ktoré sa úplne adaptovali na život vo vode. Ich telo je vretenovité, predné končatiny sú premenené na plutvy. Maličké zadné končatiny sú zakrpatené, nie sú spojené s chrbticou a sú skryté vo vnútri tela. Chvost má vodorovné drápky. Veľryby sú takmer bez srsti a sú obalené hrubou vrstvou tuku. Rad veľryby sa delí na dva podrady Mysticeti a Odontoceti. Zastupuje ho dnes približne 80 druhov v 10 čeľadiach.

Obsah

1 Čo sú veľryby zač?
2 Evolúcia
- 2.1 Adaptácia veľrýb na morský život
3 Dýchanie, zrak, sluch a echolokácia
4 Potrava
5 Systematika

[úprava] Čo sú veľryby zač?

O veľrybách koluje množstvo mylných predstáv. Jednou z najbežnejších je tvrdenie, že veľryby sú ryby. V skutočnosti však ide o cicavce. Pred viac než 50 miliónmi rokov žili na súši, boli pokryté srsťou, mali ušné lalôčky a chodili po štyroch.

Ako príslušníci triedy cicavcov aj veľryby majú tieto základné znaky:

sú teplokrvné.
dýchajú vzduch pomocou pľúc.
rodia živé mláďatá a dojčia ich vlastným mliekom.
majú srsť, aj keď spravidla ide iba o pár chlpov.

Ďalším znakom odlišujúcim veľryby od ryb je tvar chvosta. Chvost ryby je vertikálny a pohybuje sa zo strany na stranu, zatiaľ čo chvost veľryby je horizontálny a pohybuje sa hore a dolu.

[úprava] Evolúcia

Veľryby pravdepodobne pochádzajú z jednej zo skupín prehistorických dravých kopytníkov, ktoré dali vzniknúť napríklad aj dnešným párnokopytníkom.

[úprava] Adaptácia veľrýb na morský život

Pakicetus, suchozemský člen radu veľrýb z eocénu.

Prvotní zástupca veľrýb (čeľaď Pakicetidae) spred viac než 50 miliónov rokov boli suchozemské zvieratá, výzorom pripomínajúce dnešné vlky. Ich príslušnosť ku veľrybám bola odhalená najmä na základe modifikácií ucha a stavbe zubov. O niekoľko miliónov rokov neskôr sa vyskytovala čeľaď Ambulocetidae, už predstavujúca obojživelné živočíchy väčšieho vzrastu, výzorom skôr podobné krokodílom. Nešlo len o sladkovodné živočíchy, analýza zubov ambulocetidov ukázala, že slané vody im neboli cudzie. Vďaka nárastu životného priestoru a vďaka vztlaku vody už na veľryby neboli kladené žiadne prírodné obmedzenia na veľkosť. Prestali potrebovať nohy.

Počas tejto doby veľryby stratili vlastnosti potrebné pre suchozemský život a získali nové schopnosti dôležité pre život v mori. Zadné končatiny sa vytratili, ich telo sa zúžilo a získalo aerodynamický tvar, čo im umožnilo pohybovať sa vo vode omnoho elegantnejšie a efektivnejšie. Z rovnakého dôvodu zmizla väčšina ich kožuchu, čo znížilo odpor ich veľkého tela vo vode.

Ako súčasť tohto evolučného procesu sa kosti v predných končatinách spojili. Postupom času sa to, čo predtým bola predná končatina premenilo v tuhú hmotu z kostí, tuku a väziva, tvoriac tak veľmi efektívne plutvy, ktoré udržují v rovnováhe obrovité telo veľrýb.

Kuthicetus, primitívny obojživelný člen radu veľrýb, avšak vyspelejší než Pakicetus.

Potom čo veľryby stratili srsť potrebovali nejaký iný spôsob ako ochrániť svoje telo pred chladom. Pomoc prišla vo forme tuku. Tučná vrstva medzi kožou a telom poskytuje veľrybám dostatočnú ochranu. Zároveň slúži aj ako núdzová zásoba energie. U niektorých veľrýb môže byť vrstva tuku aj hrubšia ako 30 cm.

[úprava] Dýchanie, zrak, sluch a echolokácia

Keďže veľryby patria medzi cicavce, potrebujú ku svojmu životu dýchať vzduch. Kvôli tomu potrebujú vyplávať na hladinu, vydýchnuť oxid uhličitý a nadýchnuť sa čerstvého vzduchu. Prirodzene nemôžu dýchať pod vodou, takže keď sa potopia, tak svalový sťah uzavrie dýchacie otvory (nozdry), ktoré zostanú uzavreté pokiaľ sa znovu nevynoria na hladinu. Keď nozdry otvoria, tak vyfúknu teplý vzduch.

Aby sa im to robilo ľahšie majú veľryby nozdry na vrchole hlavy, čo im dáva možnosť rýchlejšie vydýchnuť vzduch a nadýchnuť čerstvý. Starý vzduch, zahriaty z pľúc, sa pri výdychu zráža a vyparuje sa hneď ako sa stretne s vonkajším chladným ovzduším. Je to podobné ako keď počas chladného dňa vydýchneme obláčik pary. Tento proces poznáme ako výtrysk. U každej veľryby je toto vydýchnutie odlišné a to buď tvarom, výškou a alebo uhlom. Skúsený verľrybár, alebo pozorovateľ je schopný podľa tohto výfuku určiľ na diaľku druh veľryby.

Malé oči majú veľryby posadené vzadu na každej strane jich obrovitej hlavy. Dôsledkom čoho je, že veľryby s ostrým „zobákom“ (napríklad delfíni) majú dobré binokulárne videnie ako dopredu tak aj dole, iné druhy s tupou hlavou (napríklad vorvaňovité) vidia na obidve strany, ale nikdy priamo pred alebo za seba. Oči pokrývajú mazľavé slzy, ktoré ich chránia pred soľou. Veľryby majú zrejme dobrý zrak a to ako nad tak aj pod hladinou.

Podobne ako oči aj uši veľrýb sú malé. Život v mori spôsobil stratu ušného laloka, ktorý slúží k usmerňovaniu zvukového vlnenia a k zosiľovaniu signálov. Pretože zvuk sa vo vode šíri rýchlejšie ako vo vzduchu, vonkajšie ucho nebolo potrebné a bolo zredukované na maličkú dierku v koži, tesne za okom. Vnútorné ucho sa ale natoľko vyvinulo, že veľryby vedia nelen počuť zvuky desiatky kilometrov vzdialené, ale dokonce dokážu určiť z ktorého smeru zvuk vychádza.

Veľryby používajú zvuk podobne ako netopiere, vysielajú zvuk, ktorý sa odrazí od objektu a vráti sa k nim. Z toho dokážu rozpoznať veľkosť, tvar, povrchové vlastnosti a pohyb objektu, rovnako aj vzdialenosť od objektu. Táto schopnosť sa nazýva echolokácia, alebo sonar. Vďaka tejto vlastnosti sú veľryby schopné vyhľadať, prenasledovať a chytiť rýchle plavajúcu obeť v absolútnej tme. Je to tak vyvinutá vlastnosť, že pomocou nej dokážu rozlíšiť potencionálnu obeť od lode. Veľryby sú schopné v zajatí naučiť sa rozlišovať napríklad loptičky rôznych farieb, veľkostí a tvarov.

Veľryby používajú zvuky aj pre komunikáciu. Či už jednoduché stonanie, pískanie, mľaskanie alebo zložité 'spievanie' vráskavca dlhoplutvého, ktoré je veľmi populárne a často ho môžeme počuť v dokumentárnych seriáloch.

[úprava] Potrava

Čo sa týka potravy a stravovania vôbec, môžeme veľryby rozdeliť na dve skupiny. Na bezkosticovce, tie ktoré mají množstvo zubov, ktoré používajú na chytanie rýb, hlavonožcov a iných morských zvierat. Svoju potravu nežuvajú, jednoducho ju celú zhltnú. Medzi zubaté veľryby patra napríklad delfíny a vorvaňovité.

Oproti tomu kosticovce vôbec nemajú zuby, namiesto toho majú rohovinové pláty, ktoré visia z hornej čeľusti. Tieto pláty fungujú ako velikánske filtre, ktoré oddeľujú malé živočichy od morskej vody. Do tejto skupiny patria obrovitý vráskavec obrovský, vráskavec dlhoplutvý, veľryba grónska alebo vráskavec malý.

[úprava] Systematika

Takto vyzerá systematika dnes žijúcich veľrýb.

Podrad: Kosticovce (alebo zubaté veľryby) (Mysticeti)
- Čeľaď: veľrybovité (Balaenidae)
  - Rod: Balaena
    - Veľryba grónska (Balaena mysticetus)
  - Rod: Eubalaena
    - Veľryba biskajská (alebo čierna) (Eubalaena glacialis)
    - Veľryba južná (Eubalaena australis)
- Čeľaď: (Neobalaenidae)
  - Rod: Caperea
    - Veľryba trpasličia (Caperea marginata)
- Čeľaď: (Eschrichtidae)
  - Rod: Eschrichtius
    - Vráskavec sivý (Eschrichtius robustus)
- Čeľaď: (Balaenopteridae)
  - Rod: Megaptera
    - Vráskavec dlhoplutvý (Megaptera novaeangliae)
  - Rod: Balaenoptera
    - Vráskavec myšok (Balaenoptera physalus)
    - Vráskavec minke (Balaenoptera acutorostrata)
    - Vráskavec antarktický (Balaenoptera bonaerensis)
    - Vráskavec Brydeov (Balaenoptera brydei)
    - vráskavec malý (Balaenoptera edeni)
    - Vráskavec severný alebo vráskavec sejval (Balaenoptera borealis, Balaena rostrata, Balaenoptera laticeps, Balaenoptera iwasi)
    - Vráskavec obrovský alevo vráskavec ozrutný (Balaenoptera musculus)
    - Baleanoptera omurai Wada, Oishi & Yamada, 2003
Podrad: Bezkosticovce (alebo zubaté veľryby) (Odontoceti)
- Čeľaď: (Platanistidae)
  - Rod: Platanista
    - Delfínovec gangský alebo delfínovec indický (Platanista gangetica)
    - Delfínovec indský (Platanista minor)
  - Rod: Lipotes
    - Delfínovec čínsky(alebo plachtoplutvý) (Lipotes vexillifer)
  - Rod: Inia
    - Delfínovec amazónsky (alebo inia amazonská) (Inia geoffrensis)
  - Rod: Pontoporia
    - Delfínovec laplatský (Pontoporia blainvillei)
- Čeľaď: (Monodontidae)
  - Rod: Delphinapterus
    - Bieluha morská(alebo žltobiela) (Delphinapterus leucas)
  - Rod: Monodon
    - Narval jednorohý (Monodon monoceros)
- Čeľaď: delfínovité (Delphinidae)
  - Rod: Steno
    - Delfín drsnozubý (Steno bradanensis)
  - Rod: Sousa
    - Delfín atlantický (Sousa teuszii)
    - Delfín indopacifický (Sousa chinensis)
    - (Sousa plumbea)
  - Rod: Sotalia
    - Delfín tucuxi (Sotalia fluviatilis)
  - Rod: Lagenodelphis
    - (Lagenodelphis hosei)
  - Rod: Lagenorhynchus
    - Delfín bieloboký (Lagenorhynchus acutus)
    - Delfín bielonosí (Lagenorhynchus albirostris)
    - (Lagenorhynchus thicolea)
    - Delfín pacifický (Lagenorhynchus obliquidens)
    - Delfín tmavý (Lagenorhynchus obscurus)
    - (Lagenorhynchus cruciger)
    - Delfín čiernolíci (Lagenorhynchus australis)
  - Rod: Stenella
    - Delfín pásavý (Stenella coeruleoalba)
    - Delfín štíhlonosý (Stenella attenuata)
    - (Stenella clymene)
    - Delfín dlhonosý (Stenella longirostris)
    - Delfín kapverdský (Stenella frontalis)
  - Rod: Delphinus
    - Delfín obyčajný (alebo vytrvalý) (Delphinus delphis)
  - Rod: Tursiops
    - Delfín skákavý (Tursiops truncatus)
  - Rod: Lissodelphis
    - Delfín severný (Lissodelphis borealis)
    - Delfín južný (Lissodelphis peronii)
  - Rod: Cephalorhynchus
    - Delfín strakatý (Cephalorhynchus commersonii)
    - Delfín Haevisideov (Cephalorhynchus heavisidii)
    - Delfín bielobruchý (Cephalorhynchus eutropia)
    - Delfín novozélandský (Cephalorhynchus hectori)
  - Rod: Orcaella
    - Delfín krátkonosý (Orcaella brevirostris)
  - Rod: Grampus
    - Delfín sivý (Grampus griseus)
  - Rod: Peponocephala
    - (Peponocephala electra)
  - Rod: Feresa
    - (Feresa attenuata)
  - Rod: Pseudorca
    - Delfín čierny (Pseudorca crassidens)
  - Rod: Orcinus
    - Kosatka dravá (Orcinus orca)
  - Rod: Globicephala
    - Delfín dlhoplutvý (Globicephala melas)
    - Delfín krátkoplutvý (Globicephala macrorhynchus)
- Čeľaď: (Phocoenidae)
  - Rod: Australophocaena
    - Sviňucha okuliarnatá (Australophocaena dioptrica)
  - Rod: Phocaena
    - Sviňucha tuponosá (alebo pobrežná) (Phocaena phocoena)
    - Sviňucha kýlochvostá (Phocaena spinipinnis)
    - Sviňucha kalifornská (Phocaena sinus)
  - Rod: Phocoenoides
    - Sviňucha Dallova (Phocoenoides dalli)
  - Rod: Neophocaena
    - Sviňucha hladkochrbtá (Neophocaena phocaenoides)
- Čeľaď: (Ziphiidae)
  - Rod: Tasmacetus
    - (Tasmacetus shepherdi)
  - Rod: Berardius
    - Vorvaňovec Bairdov (Berardius bairdii)
    - (Berardius arnuxii)
  - Rod: Mesoplodon
    - Vorvaňovec severoatlantický (Mesoplodon bidens)
    - (Mesoplodon peruvianus)
    - (Mesoplodon europaeus)
    - Vorvaňovec tmavý(alebo divný) (Mesoplodon mirus)
    - (Mesoplodon grayi)
    - (Mesoplodon layardii)
    - Vorvaňovec tropický (Mesoplodon densirostris)
    - (Mesoplodon stejnegeri)
    - (Mesoplodon ginkgodens)
    - (Mesoplodon carlhubbsi)
    - (Mesoplodon bowdoini)
    - (Mesoplodon hectori)
  - Rod: Indopacetus
    - (Indopacetus pacificus)
  - Rod: Ziphius
    - Vorvaňovec duhohrotý (alebo zobcový) (Ziphius cavirostris)
  - Rod: Hyperoodon
    - Vorvaňovec anarnak (aleno anarnak zobatý) (Hyperoodon ampullatus)
    - (Hyperoodon planifrons)
- Čeľaď: (Physeteridae)
  - Rod: Physeter
    - Vorvaň tuponosý (Physeter catodon)
  - Rod: Kogia
    - Vorvaň krátkohlavý (Kogia breviceps)
    - Vorvaň krátkonosý (Kogia simus)

Recentné rady cicavcov
VAJCORODCE (Vtákozobce): Platypoda \| Ježury \|
VAČKOVCE: Kolokolo \| Vakokrty \| Kunovce \| Bandikuty \| Kengury \| Vačice \| Vačíky \|
PLACENTOVCE: Málozubce-Cingulata \| Málozubce-Pilosa \| Tubulidentata (hrabáč) \| Afrosoricida \| Tenkonožce \| Damany \| Sirény \| Chobotnáče \| Primáty \| Letuchy \| Tany \| Dvojitozubce \| Hlodavce \| Netopiere \| Hmyzožravce \| Mäsožravce \| Šupinavce \| Nepárnokopytníky \| Párnokopytníky \| Veľryby \|