Vladimír Brabec
Z Wikipédie
Vladimír Brabec (* 15. máj 1934, v Prahe na Žižkove) je český herec a dabér.
Obsah |
[úprava] Život
K divadlu ho ťahalo už od detstva, spieval tiež v detskom zbore. Hned po vojne hral v Pražskom divadle pro mládež Míly Mellanové – dnešní Akropolis (1946 – 1948, dětské divadlo), v roku 1953 absolvoval DAMU u profesorov Nedbala, Krejči a Lukavského, v ročníku študoval napríklad s Petrom Haničincom, Vlastimilom Haškom, Josefem Zímou a Janou Štěpánkovou.
Brabec má so svojou ženou Naďou (vzali sa v apríli 1955) dcéru Helenu a syna Pavla, obe deti idú v otcových šľapajách. V roku 1980 získal Brabec titul zaslúžilý umelec (možno práve vďaka úlohe majora Zemana) a v roku 1998 v Přelouči dostal Cenu Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v oblasti dabingu. Dnes už je na odpočinku, a i keď už má viac ako sedemdesiat rokov, stále sa rád vrhá pred rozhlasový a dabingový mikrofón, hosťuje tiež na divadelných scénach. Jeho veľkým koníčkom je lietanie lietadlom.
[úprava] Dielo
[úprava] Divadlo
Po škole pôsobil v rokoch 1953 – 1954 v Moste a od roku 1959 dokonca v Národnom divadle. Hral v drámach, napríklad Romeo a Júlia, Skrotenie zlej ženy alebo Cyrano z Bergeracu, jeho priateľom se stal napríklad Rudolf Hrušínský (chodili spolu tiež na pivo). Z Národného divadla odišiel v máji 1975, keď ho priamo pri predstavení Cyrana postihol infarkt (druhý dostal v septembri 2002 pri Národnom múzeu v Prahe. Stal se členom hereckého súboru Filmového štúdia Barrandov, chýbali mu však diváci, a tak se opäť vrátil na dosky Národného divadla, kde zotrval až do roku 1994, keď po nezhodách s vedením odišiel. Od tej doby je na voľnej nohe. Desať rokov napríklad hosťoval v Hudobnom divadle Karlín (napríklad muzikály My Fair Lady, Někdo to rád horké, Zvonokosy alebo Anděl s ďáblem v těle). V posledných rokoch účinkoval v muzikáloch pražského divadla Broadway Kleopatra a Tři mušketýři.
[úprava] Film
Vo filme Brabec debutoval už v štrnástich rokoch, a to v Gajerovom snímku Křížová trojka (1948). Ešte počas štúdií dostal úlohy mladíkov vo filmoch Revoluční rok 1848 (1949) a Velké dobrodružství (1952). Neskôr prišlo niekoľko malých úloh výsadkárov a vojakov (Návštěva z oblak, Vina Vladimíra Olmera, Váhavý střelec, Probuzení, Ztracená stopa a Zářijové noci).
Film mu vcelku nedal žiadnu rolu, ktorá by se vyrovnala jeho divadelným úloham – väčšinou to boli role neodpovedajúce jeho nespornému talentu. Väčších rolí vlastne bolo len niekoľko: František Adam z Valdštejna vo filme Poslední růže od Casanovy (1966), ktorý se dostane do sporu s mazaným hrabětem Casanovou (Felix le Breux). Potom dostal rolu osamelého výpravcu Kordy v detskom filme Kapitán Korda (1970), kancléra cisára Rudolfa II. v historickéj komedii Svatby pana Voka (1970) a vojvodu z Orléansu v životopisnom filme Tajemství veľkého vypravěče. V komediálnom žánre sa uplatnil napríklad ako bezcharakterný král v oboch dieloch rozprávky Z pekla štěstí. Ve filmu už dostává len malé role.
[úprava] Televízia
Väčšie uplatnenie Brabcovi priniesla televízia, napríklad v televíznych inscenáciach Námořníci z Kotoru, Vynes na horu svůj hrob nebo Nebezpečný člověk. Zajímavá bola rola v inscenácii Jestli jednou odejdu (1985), kde si zahral stárnuceho manžela, ktorý s deťmi využíva svoju ženu (Iva Janžurová) ako služobnú, tá sa nakoniec rozhodne odísť. Dobrý výkon tiež podal v inscenácii Generál Eliáš (1995).
Nejväčšiu slávu však získal v seriáloch. Hneď po prvom infarkte dostal titulnú a životnú rolu policajta a komunistu Jana Zemana v dnes už legendárnom, avšak kontroverznom seriále 30 prípadov majora Zemana (1975 – 1980), čo mu prinieslo popularitu u mnohých divákov. Neprehliadnuteľnou rolou bol rozvedený otec Richard Jokl v seriáli My všichni školou povinní (1984). K roli majora Zemana by se mal eště raz vrátiť, a to v pripravovanom filme Major Zeman se vrací!, ktorého netáčanie však doposiaľ nezačalo. O majorovi Zemanovi napísal tiež knihu Major zeman – Jak to vidím dnes.
[úprava] Dabing
Samostatnú kapitolu v Brabcovej kariére tvorí český dabing. Dabing tvorí tretinu jeho životnej práce.
[úprava] Pozri aj
Tridsať prípadov majora Zemana