Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Danemarca - Wikipedia

Danemarca

Da Wikipedia.


Progetto stati Danemarca
Portale:Portali Visita il [[Portale:{{{portale}}}|Portale {{{portale}}}]]
Danemarca - Bandiera
Danemarca - Stemma
(dettaglio)
Motto: Ll'ajùto 'e Dio,l'ammore d' 'o popolo,'a forza d' 'a Danemarca

Nfromma
Nòmme completo: Regno 'e Danemarca
Nòmme ufficiale: Kongeriget Danmark
Lengua ufficiale: danese
Capitale: Copenaghen  (503.699 ab. / 2007)
Pulitica
Guviérno: munarchia parlamentare
Reggina: Margherita II 'e Danemarca (2007)
Primmo Menisto: Anders Fogh Rasmussen


Ngresso a ll'ONU: 24 'e ottovre 1945 1
Area
Totale: 43.094 km²  (130°)
 % d''e Acque: 1,6 %
Populazzione
Totale (2007): 5.447.084 ab.  (104°)
Denzità: 126 ab./km²  
Giugrafia
Cuntinènte: Europa
Fuso orario: UTC +1
Ecunumia
Valuta: Curona Danese
PIL (PPA)  (2005): 187.977 milioni di $  (45°)
PIL procapite (PPA)  (2005): 34.740 $  (6°)
HDI  (2004): 0,943 (alto)  (15°)
Energia:
Varie
TLD: .dk
Prefisso tel.: +45
Targa autom.: DK
Inno nazzionale: Der er et yndigt land
Festa nazzionale: 5 'e giùgno

Immagine:Danimarca-Mappa.png

'A Danemarca (nòmme ufficiale: Regno 'e Danemarca) è 'o stato cchiú piccerillo d''a Scannenavia e pur chillo situato cchiú a sudd. Se truóva a nord 'e ll'uneco stato a ìsso cunfinante via terra, 'a Germánia, a sudd-ovest d''a Sguezia e a sudd d''a Norvegia. Cunfina pure c''o Mar Balteco a est e 'o Mare d''o Nord a ovest.

'A capitale d''a Danemarca jenn' Copenaghen, cità ca sta ngoppa n'isola chiammata Sjælland. 'A Danemarca è azzeccata 'a Sguezia grazzie a nu ponte ca aunisce 'a capitale soja c''o territorio sguedese. Fanno parte d''a Danemarca pure ll'Isole Faroe e 'a Groenlandia. 'A lengua ufficiale soja jenn' 'o danese.

'A Danemarca fa parte 'e ll'Aunione Europea. Éssa trasette int''a ll'Aunione int'ô 1973.

'A Danemarca nun vulette ausà ll'Euro còmme muneta soja, infatti 'a muneta corrente jenn' 'a Curona Danese.

Énnece

[càgna] 'A Storia

[càgna] 'E pprìmme populazziune

Attuorno 'o V seculo D.C populazziune scandinave culonizzareno 'a Danemarca, aròppo 'a cchiú e dujeciento anne 'e danese abbiarono a conquistà la Ngreterra.

[càgna] 'E ggranne conquiste

'Int'ô IX seculo D.C 'a Danemarca se spannette, conquistanno 'a Norvegia e quacche reggione d''a Germania settentriunale,e quacche anne cchiú annanze se conquistarrà tutta 'a Gran Vretagna.

[càgna] 'O 300

Attuorno a ll'inzio d''o 1300 'a Danemarca se spannette verz' 'e paise d''o Mar Balteco, e verzo ll'inizio d''o 1400 'a Danemarca se conquistaje tutta 'a Sguezia, ma 'int'ô 1523 'a Sguezia se ribellaje e addevnette nnepennente.

[càgna] 'E gguèrre cu 'a Sguezia

'Int'ô '600 'a Danemarca se cunvertette 'o Protestantesimo, 'e arrepijaje 'e cunflitte cu 'a Sguezia, 'e ddoje nazziune se facetteno guerra, 'a guerra fernette cu 'a vittoria d''a Sguezia, e 'a Danemarca arrefunnette 'e paise baltece. Aròppo a 'sta scunfitta 'a Danemarca addeventaje na monarchia assoluta.

[càgna] Ll'800

Quanno accumincaje ll'800 'a Danemarca s'alleaje cu Napoleone, ma st'alleanza custaje 'a Norvegia, ca, cu 'o trattato 'e Kiel, addventava territorio svedese. 'Int'ô 1848 'a Danemarca addventa monarchia costituzionale. 'Int'ô 1864 ll'Austria e 'a Prussia, dichiarajeno guerra 'a Danemarca, cu chesta guerra 'a Danemarca arrefunette 'e territori d''o sudd, ca furono date a ll'Austria e 'a Prussia.

[càgna] 'O '900

Cu 'o scoppio d''a prìmma guerra munniale 'a Danemarca se dichiara neutrale, 'int'ô 1920 da a ll'Islanna 'a nnepennenza, e s'arrepija 'o territorio d''o Schleswig settentriunale. 'Int'â secunna guerra munniale 'a Danemarca ven'invasa 'a 'e Germanese cu tutto ca s'era dichiarata neutrale, ma grazzie a quacche gruppo 'e resistenza armata, se riesce 'a libberà.

[càgna] Giugrafía

'A Danemarca cumprenne 'a maggiuranza d''a penisula d''o Jutland (Jylland pe danese), e cchiú 'e 400 isule, nfra 'e cchiú grosse nce stanno chelli la d''a Zelanda (Sjælland) e d''a Fionia (Fyn), autre isule mpurtante songo Lolland, Falster, Langeland e Møn, n'ata isula mpurtante è Bornholm cchiú vicina ê ccoste sguedese, ppe jonta pure ll'isule Far Oer e 'a Groenlandia songo culonie danese. 'O territorio danese 'e pe 'a maggiuranza pianeggiante. 'A muntagna cchiú grossa d''o paese è 'o Yding Skovhøj (172 metre). 'E ccoste danese se sparteno 'int'â divierze tipe. 'A costa cchiú inospitale e chella d''o nord, pecché è suggietta 'a inundaziune, e ccoste danese songo, però, caratterizzate ê fiurde, nzenature piccerelle, ca se ncasano aind' 'e spigge. 'E sciumme danese songo ppe 'a maggiuranza curte 'o cchiú luongo jenn' 'o Gudenå ('mmérzo 150 km).

[càgna] Crimma

'O crimma d' 'a Danemarca è 'nu crimma temperato.'E vierne nun song' assaje riggede e 'a temperatura a Jennaro e Frevaro è attuorno a 'e 0°C,'e staggiune sonn' frische cu temperature medie attuorno 'e 15.7°C ind'ô mese 'e Aùsto.

'O viento scioscia cchiù fforte ind'ô periedo viernale e cchiù debbole ind'ô periedo estivo.

'E danese festeggiano 'o juorno cchiù ccorto 'e ll'anno e chillo cchiù luongo,'o primmo se festeggia avvicino 'o juorno 'e Natale,'o siconno,mmece,è 'o juorno 'e miezza staggione,ca vene chiammato da 'e danese Sankthansaften('A notte 'e San Juanno).

[càgna] Populazzìone

'A populazzìone danese è 'e 5.413.392 crestiane,ppe 'a maggiuranza tuttuquante 'e etnia danese,urtimamente 'a populazzìone se sta arrecchenno 'e magrebine,turche e asiateche,nce stanno pure gruppe 'e sguedese e germanese.

'E femmene sonn' leggieremente cchiù assaje d' 'e mascule,'o leviello 'e l'alfabbetizzazzìone e d' 'o 98.2%,chillu là d' 'a ferteletà è 'e 1,74 figliuole ppe femmena,nummere assaje basse ca stann' facenno addeventà a populazzìone sempe cchiù viecchia.

[càgna] Religgione

ll' 83% d' 'e danese fa pparte d' 'a cchiesa Luterana nazziunale,'a Chiesa d' 'o popolo danese(Den Danske Folkekirke) canosciuta pure comme cchiesa 'e Danemarca.'O riesto d' 'a populazzione crere a religgione crestiane,'o rummanente 4% è 'e religgione musulmana.

Mmerze 'o 7% d' 'e danese se dichiara ateo.Ind'â Danemarca nce sta 'a libbertà 'e religgione,e a pparte 'a cchiesa ufficìale nce stanno pure atre communetà piccerelle e sette religgiose.

[càgna] Lengue

'Ind'ô paese se parla 'o danese,pure se 'nu gruppo piccerillo 'e perzone avvicino 'o cunfine cu 'a Germania parla 'o germanese.'A lengua straniera cchiù canosciuta è 'o ngrese 'n particulare nfra 'e crestiane d' 'e città cchiù 'rosse e nfra 'e giuvane ca 'a scola stureano comme minemo ddoje lengue straniere.'E firme fann' 'mparà cchiù meglio 'o ngrese pecchè nun veneno duppiate.

[càgna] Ordinamiento d' 'o stato

[càgna] Spartimiente ammenistrative

'A Danemrca è spartuta 'ind'â 5 reggione(ppe danese regioner),ca teneno 98 comune.'E reggione anna state criate 'o primmo 'e Jennaro d' 'o 2007,ppe miezo d' 'a Riforma Ammenistrativa Danese d' 'o 2007, e anna pigliato 'o posto d' 'e 13 contee tradiziunale(amter).

'e cinche nove reggiune song'

  • Hovedstaden
  • Sjælland
  • Syddanmark
  • Midtjylland
  • Nordjylland

A 'o stessu tiempo e commune cchiù picerille(kommuner) s'anna aunite p'addeventà cchiù 'rosse,acalanno accussì 'o nummero lloro 'a 279 a 98.'A rrobba cchiù 'mpurtante ca è stata data a chisti commune è 'a cura d' 'o servizio sanitario nazziunale.Diverzamente 'e chello ca succereva cu 'e vecchie contee 'e reggiune nun se ponno piglià 'e tasse.

Ogne cunsiglio reggionale è furmato 'a 41 membre eliggiute cu 'e ll'eleziune communale d' 'o 2005.

'A maggiuranza d' 'e commune nove tene 'na populazzione 'e minemo 20.000 crestiane.

'A Groenlandia e ll'Isule Fær Øer fann' parta d' 'a Danemarca ma teneno 'na particulare autonomia.Tutte 'e ddoje teneno 'o deritto 'e allieggere 'e membre d' 'o Parlamento Danese.

[càgna] Citta 'mpurtante

Foto 'a ll'aveto 'e Århus.Se pò verè a 'o centro 'o duomo d' 'a città.
Foto 'a ll'aveto 'e Århus.Se pò verè a 'o centro 'o duomo d' 'a città.

'A città cchiù pupulata d' 'a Danemarca è 'a capitale Copenaghen,che cu 'a ll'area metropolitana d' 'a soja tene 1,084,885 crestiane,ate città 'mpurtante song' Århus,Odense e Aalborg.'A città cchiù 'mpurtante d' 'a Groenlandia è Nuuk,mmece,chella la 'e ll'Isule Faroe è Torshavn.

[càgna] Ordinamiento sculasteco

'O sistema adducativo danese è assaje buon' e ll'acciesso a 'a scola pubbleca è ppe senza niente nfino a 'e scole superiore,e pure pe 'a maggiuranza d' 'e curse universitarie.Mmerz' 'o 99% d' 'a populazzìone fà 'a scola elementare(ca fernesce a 9 o 10 anne),Ll'86% se fa pure a sicondaria,e 'o 41% continua a stureà.

'A scola elementare danese se chiamma den Danske Folkeskole('A scola pubbleca danese),se cumpone 'e 10 grade/anne('o 10° anno è facultativo),Se pò pure gghì a 'na "Friskole"/"Privatskole",cioè scole ca nun song' cuntrullate da 'e commune,comme 'a "scola Steineriana",'n'ata scola è 'a "Efterskole",ca se pò traducere litteralmente comme Doposcuola,'sta scola nun è obbligatoria e se pò fa 'a ll'8°anno a 'o 10°,è 'na specie 'e culleggio addò 'e membre se stanno spisso sulo pe 'n'anno,pure si cocche ististuto permette 'a 'scrizione pure pe 'n'ato anno.'A maggiuranza d' 'e guagliune s' 'scrive a ô decemo anno,ma coccheduno 'o ffà pure a 'o nono.Dint'â 'sti scole se fà 'na particulare attenzzione ngopp'â 'na materia specifeca,comme ll'adducazzione fiseca e 'e llengue.'A differenza cchiù 'rossa nfra 'n' Efterskole e nu culleggio e ca ll'alunne teneno libbertà cchiù 'rosse.

'N' ata 'mpurtanta scola danese è 'a folkehøjskole,'nventata 'ind'ô XIX sieculo 'a N.F.S Grundtvig.Traducibbele comme Scola superiore d' 'o popolo 'a folkehøjskole è 'na particulare scola addò n'ce stanno esame,ma se sta accuorte,mmece,a 'a cultura generale d' 'e guagliune,a dd' 'e ffà 'mparà e penzà currettamiente.Assaje giuvane fanno 'a folkehøjskole cocche mese addoppo ca se song' diplomate a 'o Gymnasium(fosse 'a scola superiore)primma 'e s' 'scrivere a ll'università.Visto ca 'e folkehøjskole song' scole d' 'o popolo se pò gghì 'ind'â ogne mumento d' 'a vita.Cierte song' specializzate 'ind'â materie specifeche comme 'o sport,'a museca o 'a prutezzione 'e ll'ambiente,'ind'â maggiuranza d' 'e scole se 'mpara pure ll'arte.

Addoppo 'o diploma d' 'e "Folkehøskolen" se ponno ffà assaje scole comme 'o Gymnasium,ll'HF(simile a 'e Gymnasium ma cchiù curte 'e 'n'anno)'e ll'HHX(sture cummerciale)e pure ate.

[càgna] Forze armate

'E fforze armate d' 'a Danemarca se chiammeno "Det Danske Forsvar"("Forze 'e difesa danese").A tiempo 'e pace 'o ministero d' 'a difesa tene 15.450 uommene 'ind'â ll'esercito,5.300 'ind'â marina,6.050 'ind'â ll'aeronautica militare e 'e ate 55.000 ca stanno facenno 'o servizìo 'e leva.Ô 1962 pure 'e femmene ponno gghì a fa 'o servizìo militare,pure si 'a primma 'o facette sulo 'ind'ô 1971.

OmegaWiki

Ncopp'a OmegaWiki nce sta 'a nfromma lessecologeca ncopp'a Danemarca.


Albania | Andorra | Austria | Belge | Bielorussia | Bosnia-Erzegovina | Bulgaria | R.Ceca | Cipro | Croazzia | Danemarca | Estonia | Finlandia | Franza | Germania | Gran Vretagna | Grecia | Irlanna | Islanna | Italia | Lettonia | Liechtenstein | Lituania | Lussemburgo | Macidonia | Malta | Moldavia | Mònaco | Montenegro | Norvegia | Paise Vasce | Pulonnia | Purtuallo | Rumanìa | Russia | San Marino | Serbia | Slovachia | Slovenia | Spagna | Sguezia | Sguizzera | Turchia | Ucraina | Ungaria | Vaticano

Ate léngue
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com