Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions AVL strom - Wikipédia

AVL strom

Z Wikipédie

Príklad stromu, ktorý nie je AVL
Príklad stromu, ktorý nie je AVL

AVL strom v informatike je údajová štruktúra, prvý vynájdený samovyvažovací binárny vyhľadávací strom. V AVL strome sa pre každý uzol rozdiel výšky dvoch podstromov detských uzlov líšia najviac o jednotku, preto je známy aj ako výškovo vyvážený. Hľadanie, vkladanie, a mazanie majú zložitosť O(log n) v priemernom aj najhoršom prípade. Pridávanie a mazanie môže vyžadovať vyváženie stromu jednou alebo viacerými rotáciami stromu.

AVL strom je pomenovaný po jeho dvoch vynálezcoch, G. M. Adelson-Velskym a E. M. Landisovi, ktorí ho publikovali v ich dokumente z roku 1962 Algoritmus pre organizáciu informácií.

Koeficient vyváženia uzla je výška jeho pravého podstromu mínus výška jeho ľavého podstromu. Uzol s koeficientom vyváženia 1, 0 alebo -1 sa považuje za vyvážený. Uzol s koeficientom vyváženia -2 alebo 2 sa považuje za nevyvážený a vyžaduje vyváženie stromu. Koeficient vyváženia sa buď ukladá priamo v každom uzle alebo sa počíta z výšiek podstromov, ktoré sú prípadne uložené v uzloch.

Rovnaký strom po výškovom vyvážení
Rovnaký strom po výškovom vyvážení


Obsah

[úprava] Operácie

Základné operácie nad AVL stromom zvyčajne vykonávajú rovnaké operácie ako by sa vykonali nad nevyváženým binárnym vyhľadávacím stromom, ale predchádza alebo nasleduje jedna z takzvaných "AVL rotácií".

[úprava] Vkladanie

Vkladanie do AVL stromu je možné vykonať nasledovne: vložiť hodnotu do stromu ako keby bol nevyvážený binárny vyhľadávací strom, potom sa vátiť ku koreňu a rotovať uzly, ktoré sa počas vkladania stali nevyváženými (pozri rotácia stromu). Keďže sa počas cesty späť ku koreňu prechádza najviac cez 1,44 krát lg n uzlov a každá AVL rotácia trvá konštantnú dobu, celý proces vkladania trvá O(log n).

[úprava] Mazanie

Mazanie z AVL stromu je možné vykonať rotáciou uzla, ktorý má byť vymazaný dolu do listu a následne jeho priamym odseknutím. Keďže bude rotovaných najviac lg n uzlov a každá AVL rotácia trvá konštantnú dobu, celý proces mazania trvá O(log n).

[úprava] Vyhľadanie

Vyhľadanie v AVL strome sa vykonáva rovnako ako v nevyváženom binárnom vyhľadávacom strome a tak trvá O(log n), keďže AVL strom je vždy vyvážený. Netreba klásť žiadne zvláštne predpoklady a vyhľadávanie nemení štruktúru stromu (na rozdiel vyhľadávania v splay strome, ktoré mení jeho štruktúru).

[úprava] Pozri aj

  • Rotácia stromu
  • Splay strom
  • Červeno-čierny strom
  • B-strom

[úprava] Referencie

  • G. Adelson-Velskii a E.M. Landis, "An algorithm for the organization of information." Doklady Akademii Nauk SSSR, 146:263–266, 1962 (po rusky). Anglický preklad Myron J. Ricci v Soviet Math. Doklady, 3:1259–1263, 1962.
  • Donald Knuth. The Art of Computer Programming, Volume 3: Sorting and Searching, tretie vydanie. Addison-Wesley, 1997. ISBN 0-201-89685-0. Str. 458–475 kapitoly 6.2.3: Balanced Trees. Knuth nazýva AVL stromy jednoducho "vyvážené stromy".

[úprava] Externé odkazy

Po slovensky:

Po anglicky:

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu