Barnardova hviezda
Z Wikipédie
 Barnardova hviezda |
|
| Pozorovacie dáta Epocha J2000 |
|
|---|---|
| Súhvezdie | Hadonos |
| Rektascenzia | 17h 57m 48,5s |
| Deklinácia | +04° 41′ 36″ |
| Zdanlivá magnitúda (V) | 9,57 |
| Spektrálne charakteristiky | |
| Spektrálny typ | M4 V |
| U-B farebný index | 1,28 |
| B-V farebný index | 1,74 |
| Typ premennosti | BY Draconis |
| Astrometria | |
| Radiálna rýchlosť (Rv) | -110,8 km/s |
| Vlastný pohyb (μ) | RA: -797,84 mas/r Dek.: 10326,93 mas/r |
| Paralaxa (π) | 546.98 ± 1.00 mas |
| Vzdialenosť | 5.96 ± 0.01 ly (1.828 ± 0.003 pc) |
| Absolútna magnitúda (MV) | 13,26 |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Hmotnosť | 0,17 M☉ |
| Polomer | 0,15-0,20 R☉ |
| Svietivosť | 0,0004 L☉ |
| Teplota | 3 134 K |
| Metalicita | 10-32% Slnka |
| Rotácia | 130,4 dní |
| Vek | ~1,0 × 1010 rokov |
| Iné označenia | |
| Databázové referencie | |
| SIMBAD | Oph dáta |
| ARICNS | dáta |
Barnardova hviezda sa nachádza v súhvezdí Hadonosa. Je známa najmä najvýraznejším vlastným pohybom voči Slnku (10,3" za rok). Objaviteľom tohto pohybu bol americký astronóm E. E. Barnard v roku 1916.
Svojou vzdialenosťou 1,8 pc (5,96ly) je piatou najbližšou hviezdou k Zemi. Iba Slnko a tri hviezdy v sústave Alfe Centauri sú k nám bližšie. Barnardova hviezda je červeným trpaslíkom (spektrálny typ M4), takže napriek jej blízkosti nie je viditeľná voľným okom. Jej vizuálna jasnosť je 9,57 mag.
Dlhoročnými meraniami odchýlok polohy Barnardovej hviezdy v rektascenzii a deklinácii odvodil P. Van de Kamp hmotnosť jej tmavého sprievodcu, zodpovedajúcu 1,5-násobku hmotnosti Jupitera, teda planetárnemu telesu pohybujúcemu sa s výstrednosťou 0,6, sklonom 77° po obežnej dráhe s polosou 4,45 AU. Neskôr navrhol aj dvojplanétové vysvetlenie pozorovaných odchýlok. Podľa iných autorov je prítomnosť planéty pri Barnardovej hviezde sporná.
 |
Tento astronomický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZAA.
