Alfa Centauri
Z Wikipédie
| Pozorovacie dáta Epocha 2000,0 |
|
|---|---|
| Premenlivosť | |
| Spektrálny typ | G2 V/K1 V/M5,5 Ve |
| Rektascenzia | 14h 39m 36,5/35,1s |
| Deklinácia | -60° 50' 02/13" |
| Vzdialenosť | 4,365 ± 0,007 (1,338 ± 0,002) |
| Zdanlivá magnitúda (V) | -0,01/+1,34/+11,05 |
| Fyzikálna charakteristika | |
| Hmotnosť | (1,100/0,907/0,1 M☉) |
| Polomer | (1,227/0,865/0,2 R☉) |
| Farba (B-V) | 0,65/0,85/1,97 |
| Farba (V-I) | |
| Absolútna magnitúda (V) | 4,38/5,71/12,9 |
| Svietivosť (V) | 1,519/0,500/0,00006 L☉ |
| Povrchová teplota | 5 800/5 300/2700K K |
| Vek | 5-6 mld. rokov |
| Rotačná perióda | |
| Oscilačná perióda | |
| Pozoruhodné vlastnosti | |
| Ostatné označenia | |
| Sústava | |
| Hviezdne zložky | |
| Hviezdne spoločnice | |
| Planéty a malé telesá | |
Alfa Centauri (α Cen / α Centauri) alebo Rigil Centaurus , Rigil Kent, alebo Toliman je najjasnejšia trojhviezda v južnom súhvezdí Kentaur, a obsahuje štvrtú najjasnejšiu hviezdu na oblohe, s celkovou jasnosťou −0,01. Na južnej oblohe je známa ako ukazovateľ na Južný kríž, na severnej oblohe však nie je viditeľná.Je to najbližšia hviezdna sústava zložená z hviezd Alfa Centauri A, Alfa Centauri B a Proxima Centauri.
Je to jedna z najznámejších hviezd na oblohe. Nielen pre svoju výnimočnú jasnosť, ktorá má celkovú hodnotu -0,27 mag. a je tým pádom tretia najjasnejšia hviezda na oblohe, ale hlavne preto, že je to Slnku najbližší hviezdny systém. Jeho vzdialenosť od Slnka je „len“ 4,28 svetelného roka. Je od nás 270 700-krát ďalej než Slnko. Veľmi častý námet vo vedecko – fantastickej literatúre sú mimozemšťania z Alfa Centauri, hoci doteraz nie je známe, či tento hviezdny systém vôbec planéty má alebo nemá. Toliman je trojhviezda. Jej najjasnejšia zložka má spektrálny typ G2 V a jasnosť presne 0,0 mag. Je až prekvapivo podobná Slnku. Jej spektrálny typ je rovnaký, iba svietivosť o niečo väčšia ako slnečná. Našla sa na nej aj tzv. päťminútová oscilácia podobne ako na našom Slnku. Označuje sa ako Alfa Centauri A. V jej tesnej blízkosti sa nachádza menej jasná zložka, Alfa Centauri B, ktorá má spektrálny typ K1 V a jasnosť 1,3 mag. Jej vzdialenosť od jasnejšej zložky je len 23-krát väčšia, ako vzdialenosť Zem – Slnko. To je len o niečo viac, ako vzdialenosť medzi Uránom a Slnkom. Obidve hviezdy obehnú spoločné ťažisko za 80,1 roka. Tretia zložka systému je červený trpaslík s označením Alfa Centauri C. Volá sa aj Proxima Centauri, čo značí „najbližšia v Kentaurovi“. V súčasnosti je k nám o jeden svetelný mesiac bližšie, ako ostatné dve zložky. Je to dočasne naša najbližšia hviezda, je však taká slabá, že nemáme šancu vidieť ju voľným okom. Aj ďalekohľadom bola objavená až v roku 1915. Jej magnitúda je iba 11,3 a svietivosť dosahuje iba 7 stotisícin svietivosti Slnka. Od hlavnej zložky je vzdialená 2,2° a obehne centrálnu dvojhviezdu za niekoľko tisícročí. Momentálne je z našeho pohľadu pred dvojhviezdou a približuje sa k nám. Neskôr sa pri svojom obehu dostane za ňu a nebude už našou najbližšou hviezdou. Stane sa ňou Alfa Centauri A alebo B. Proxima Centauri patrí k najviac preskúmaným červeným trpaslíkom. Musíme si však uvedomiť, že 4,28 svetelného roka je stále nepredstaviteľne veľká vzdialenosť. Nijakú zložku tejto trojhviezdy neuvidíme ani v najväčších ďalekohľadoch ako kotúčik. Aj keď je alfa Centauri našou najbližšou hviezdou, kozmické lety k nej ostávajú ešte nadlho vzdialenou fikciou. Ako by asi vyzerala obloha z niektorej planéty Rigil Kentauri? (Samozrejme za predpokladu, že táto trojhviezda nejaké planéty má.) Hviezdy by sa na nebi nepatrne posunuli: blízke viac, vzdialené menej a u tých najvzdialenejších hviezdokôp a galaxií by sme nijakú zmenu nepozorovali. Súhvezdia by sa v dôsledku našeho premiestnenia zo Zeme k Rigil Centauri pozmenili len málo. Len v Kasiopeji by sme videli v blízkosti dvojitej hviezdokopy Chí a h Persei naviac jasnú žltú hviezdu – Slnko.
| Zoznamy hviezd uprav |
|---|
