Betliarsky kaštieľ

Z Wikipédie

Betliarsky kaštieľ

Betliar je najnavštevovanejším kaštieľom juhovýchodného Slovenska. Nachádza sa 3 km severne od Rožňavy.

Obsah

1 História
2 Interiér
3 Doplnenie o ďalšie údaje
4 Externé odkazy

[úprava] História

Kaštieľ pochádza zo začiatku 18. storočia a postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov. Dal ho postaviť Štefan Andráši ako poschodový, ešte opevnený kaštieľ so štyrmi nárožnými vežami. I ďalšie prestavby v rokoch 1792 - 1795, keď prichádza k rozšíreniu, a v rokoch 1880 - 1886, keď stavba získala dnešnú podobu sa viažu znovu k rodine Andrášiovcov, ktorá bola už vtedy jeho trvalým vlastníkom, a ktorá mala v majetku nielen hrad Krásnu Hôrku, ale aj majetky a bane v okolí Rožňavy. Po staršej klasicistickej prestavbe a rozšírení južnej časti a priečelia nasledovala rozsiahlejšia pseudoslohová úprava s nadstavbou druhého poschodia, ktorá dala kaštieľu ráz francúzskej poľovníckej stavby.

[úprava] Interiér

Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 - 1795. Fond pozostáva pravažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromy a zvyšky prastarého tisového lesa.

[úprava] Doplnenie o ďalšie údaje

História

Vhodná ekonomická základňa, najmä rozvoj baníctva už v stredoveku umožnili sídelný rozvoj tohto kraja. Po vymretí feudálneho rodu Bebekovcov významné postavenie v živote Gemera zaujal sedmohradsko-uhorský šľachtický rod Andrássyovcov, ktorý dosiahol vplyvné postavenie v Uhorsku a aktívne ovplyvňoval dianie až do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie. Jedným z viacerých šľachtických sídiel Andrássyovcov do roku 1945 bol kaštieľ v Betliari. Prvú stavbu datujeme do obdobia prvej polovice XV. storočia. Neskôr objekt rozširovali. Dnešnú podobu kaštieľ dostal po poslednej veľkej prestavbe koncom minulého storočia za Emanuela Andrássyho. Emanuel a jeho syn Géza vybavili kaštieľ honosným luxusom a sústredili tu množstvo umeleckých a remeselníckych diel, ktoré dnes tvoria vzácnu umeleckú muzeálnu zbierku.

Interiér

Vzácne sú nábytkové kusy od XVI. po XIX. storočie zo slávnych domácich i zahraničných dielní. Interiéri vhodne dopĺňajú portréty členov rodiny od J. Benczúra, M. Barabása, Z. Vajdu a iných. Zhromaždilo sa tu veľa podobizní významných historických osobností ako Tököly, Rákóczy I., Rákóczy II., Nádasdy, Frangepán a iní. Vzácne sú rozmerné obrazy s historickou tematikou „Obliehanie Osijeku“ z r.1688, „Korunovanie kráľovnej Alžbety“ z roku 1878, „Berlínsky kongres“ z r. 1882, „Český ráj“ a „Zámok Houska“ z r. 1860.

Luxusné vybavenie kaštieľa vhodne doplňuje zbierka keramiky z najvýznamnejších regionálnych manufaktúr z Rožňavy, Košíc a porcelánu z Holiča, Meissenu, Viedne, Herendu a Delftu.

Vzácnu historickú knižnicu budovalo niekoľko generácií majiteľov od začiatku XVIII. storočia. Dnes má 15 000 zväzkov cudzojazyčnej literatúry z oboru teológie, histórie, štátovedy a zemepisu. Hodnota historickej knižnice tkvie vo vyhranenej tematike.

Exteriér

Koncom XVIII. storočia začali budovať, ako u väčšiny šľachtických sídiel, prírodný park vhodne zapadajúci do scenérie okolitej prírody. Neskôr ho rozširovali a dopĺňovali mnohými dendrologickými vzácnosťami, ktoré dnes už tvoria 80-hektárový celok s mnohými vodnými i stavebnými atrakciami. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí.