Slovensko

Z Wikipédie

Slovenská republika

Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: Nad Tatrou sa blýska
Miestny názov
• dlhý	Slovenská republika
• krátky	Slovensko
Hlavné mesto	Bratislava 48°8′ s.š. 17°6′ v.d.
Najväčšie mesto	Bratislava
Úradné jazyky	slovenčina
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	republika Ivan Gašparovič Robert Fico
Vznik	1. január 1993
Susedia	Česko, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Rakúsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	49 035 km² (126.)   931 km² (1.9 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2006)  • sčítanie (2001)  • hustota (júl 2006)	5 439 500 (109.) 5 379 455 110,2 /km² (67.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 86 753 mil. $ (59.) 16 041 $ (43.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,849 (42.) – vysoký
Mena	slovenská koruna (SKK)
Časové pásmo  • Letný čas	CET/SEČ (UTC+1) CEST/LSEČ (UTC+2)
Medzinárodný kód	SVK / SK
Medzinárodná poznávacia značka	SK
Internetová doména	.sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi Európskej únie)
Smerové telefónne číslo	+421

Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemská krajina v strednej Európe. Nezávislosť získala rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí s Českom, Rakúskom, Poľskom, Ukrajinou a Maďarskom. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie.

Obsah 1 Dejiny 2 Geografia 2.1 Zemepisné extrémy 3 Geológia 4 Príroda 5 Administratívne rozdelenie 5.1 Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách 6 Obyvateľstvo 6.1 Národnosti 6.2 Náboženstvo 7 Ekonomika 8 Doprava 8.1 Letecká doprava 8.2 Potrubná doprava 8.3 Železničná doprava 8.4 Cestná doprava 8.5 Vodná doprava 9 Politický systém 9.1 Legislatíva 9.2 Exekutíva 9.3 Prezident 10 Politika 11 Školstvo 12 Média 12.1 Televízia 12.2 Tlač 12.3 Rozhlas 13 Vnútorné linky 14 Médiá (foto, audio, dokumenty) 15 Povrch Slovenska 16 Podnebie 17 Vodstvo 18 Rastlinstvo 19 Mestá 20 Externé odkazy

[úprava] Dejiny

Pozri články: Zoznam vládcov Slovenska, Vanniovo kráľovstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Druhá Slovenská republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989

Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca - Gánovce, nález sošky Venuše v Moravanoch). Približne 5000 - 4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob - jaskyňa Domica).

Od konca 4 st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum - Kelti. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1 st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.

Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou.

Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. Slovensko sa stalo súčasťou Samovej ríše v 7. storočí, samostatného Nitrianskeho kniežatstva (koniec 8. storočia - 833) a Veľkej Moravy (833-cca. 907). Roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav žiada Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. súhlasí a na Slovensko posiela solúnskych bratov Konštantína (rehoľným menom Cyril) a Metoda, ktorí zostavujú hlaholiku, prekladajú Písmo sväté a bohoslužobné zvitky a knihy, organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa stalo postupne súčasťou Uhorska (od 10. stor. až 13. stor. do 1918), v ktorom do začiatku 12. storočia tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).

Po Osmanskej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536-1784/1848), korunovačným (1563-1830) mestom a sídlom snemu (1542 - 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímsko-katolíckej cirkvi.

Roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (bernolákovčina). Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia.

V revolúcii rokov 1848-49 sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im však nepodarilo.

Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867-1918.

V roku 1918 sa Slovensko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia tzv. Slovenská republika rád so sídlom v Prešove. Slovensko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla Prvá Slovenská republika, spojenec Nemeckej ríše. Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie (politické a vojenské centrum Banská Bystrica; povstanie porazené, povstalci prechádzajú na partizánsky spôsob boja). Slovensko je z východu oslobodzované Červenou armádou Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu ZSSR.

V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.

1. januára 1993 vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Od 29. marca 2004 je Slovensko členom NATO a od 1. mája 2004 členom Európskej únie.

[úprava] Geografia

[úprava] Zemepisné extrémy

Svetové strany:

• najsevernejší bod: Babia hora (obec Oravská Polhora) na štátnej hranici (49 st. 37 min. sev. šírky, 19 st. 28 min. vých. dĺžky)
• najjužnejší bod: Patince (47 st. 44 min. sev. šírky, 18 st. 17 min. vých. dĺžky)
• najzápadnejší bod: Záhorská Ves (48 st. 23 min. sev. šírky, 16 st. 50 min. vých. dĺžky)
• najvýchodnejší bod: Nová Sedlica (hraničný trojmedzník) (49 st. 05 min. sev. šírky, 22 st. 34 min. vých. dĺžky)

Nadmorská výška

• najvyšší bod: Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
• najnižší bod: Bodrog pri hraniciach s Maďarskom (94,3 m n. m.)

Stredy

• stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/- 5-10 km)(48 st. 44 min. sev. šírky, 19 st. 28 min. vých. dĺžky)
• stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/- 5-10 km)(48 st. 45 min. sev. šírky, 18 st. 55 min. vých. dĺžky)

Hranice

• celkovo 1672 km
• najkratšia s Ukrajinou (98 km)
• najdlhšia s Maďarskom (669 km)
• s Poľskom 547 km
• s Rakúskom 106 km
• s Českom 252 km
• index štátnych hraníc : 2,1

Vzdialenosti (vzdušné)

• najväčšia dĺžka: 428,8 medzi hranicami Záhorská Ves a Nová Sedlica
• najkratšia šírka: 77,6 medzi hranicami Orlov a Hosťovce nad Bodvou
• najkratšia vzdialenosť k moru: 361 km k Rijeke pri Jadranskom mori

[úprava] Geológia

Pozri:

• Geomorfologické členenie Slovenska
• Orografické členenie Slovenska

Pohoria na Slovensku patria do Karpatského oblúka.

[úprava] Príroda

Pozri:

• Rastlinstvo Slovenska
• Živočíšstvo Slovenska

[úprava] Administratívne rozdelenie

Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň samosprávnymi krajmi (v Ústave sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):

Banskobystrický kraj Bratislavský kraj Košický kraj Nitriansky kraj Prešovský kraj Trenčiansky kraj Trnavský kraj Žilinský kraj

Banská Bystrica Bratislava Košice Nitra Prešov Trenčín Trnava Žilina

[úprava] Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách

• Historické župy na Slovensku
• Župy v Česko-Slovensku (1918-1928)
• Krajinské zriadenie 1928-1938 a 1945-1948
• Župy počas Slovenskej republiky (1939-1945)
• Krajské zriadenie (1949-1960)
• Krajské zriadenie (1960-1990)

[úprava] Obyvateľstvo

Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky. Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov. Najväčšiu hustotu zaľudnenie majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský. Najväčšiu rozlohu majú mestá: Vysoké Tatry (mesto), Bratislava a Košice. Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na Spiši, Orave, Above a Zemplíne.

[úprava] Národnosti

Obyvatelia sú väčšinou Slováci (85,8%), ale žijú tu aj Maďari (9,7%, najmä pri hraniciach s Maďarskom), Rómovia (1,7%), menšími menšinami sú Česi (0,8%), Rusíni (0,4%) a Ukrajinci(0,2%), Nemci (0,1%) a Poliaci.

Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7%, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6%. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.

Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20% percent. V praxi sa to týka stoviek maďarských, niekoľko rusínskych/ukrajinských a jednej nemeckej obce.

[úprava] Náboženstvo

Slovenská ústava zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov sú rímski katolíci (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú bez vyznania (13%), treťou evanjelici a.v.(6,9%), štvrtou grécki katolíci (4,1%), piatou reformovaní (2,0%) a šiestou pravoslávni (0,9).

[úprava] Ekonomika

V súčasnosti prebieha trend posilňovania slovenskej koruny voči euru i voči českej korune. Slovensko plánuje prejsť na euro v roku 2009.

[úprava] Doprava

[úprava] Letecká doprava

Na Slovensku sa nachádza 36 letísk (z toho 18 s tvrdým povrchom). Najväčšie letisko na Slovensku je Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave.

Počet letísk podľa dĺžky

• viac ako 3 047 m: 7
• od 2 438 do 3 047 m: 29
• od 1 524 do 2 437 m:0
• od 914 do 1,523 m: 0
• menej ako 914 m: 0

[úprava] Potrubná doprava

Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody - Družba (506,6 km) a Adria (8.5 km).

[úprava] Železničná doprava

Celková dĺžka železničných tratí na Slovensku je 3 662 km.

[úprava] Cestná doprava

Celková dĺžka cestných komunikácií je 42 993 km. S tvrdým povrchom 37 533 km (vrátane 316 km diaľníc) a s nespevneným povrchom 5 460 km.

[úprava] Vodná doprava

Vodná trasa na Dunaji s dĺžkou 172 km.

[úprava] Politický systém

Slovenská republika je parlamentná demokracia premiérskeho typu.

[úprava] Legislatíva

Parlament ( NR SR) je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických voľbách, ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. Volebný systém na Slovensku je pomerný, výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t.j. neexistuje tu imperatívny mandát

[úprava] Exekutíva

Vláda sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t.j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni nastúpia do parlamentu ako radoví poslanci.

[úprava] Prezident

Prezident Slovenskej republiky je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, tj minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom im stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t.j. potrebovali minimálne 38 poslaneckých hlasov. Okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou, či udeľuje vyznamenania.Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.

[úprava] Politika

Pozri:

• Politický vývoj Slovenska od roku 1989
• Ústava Slovenskej republiky
• Zoznam prezidentov Slovenska
• Zoznam predsedov vlád Slovenska
• Zoznam predsedov slovenských parlamentov

• Prezident: Ivan Gašparovič
• Predseda vlády: Róbert Fico (predseda Smer-SD)
• Zloženie vlády: SNS, HZDS-ĽS,Smer-SD
• Orientácia vlády: ľavicová
• Predseda parlamentu: Pavol Paška
• Podpredsedovia parlamentu: Anna Belousovová (SNS), Viliam Veteška (ĽS-HZDS), Miroslav Číž (Smer-SD), Milan Hort (SDKÚ-DS)
• Podpredsedovia vlády: Dušan Čaplovič (Smer-SD), Róbert Kaliňák (Smer-SD), Ján Mikolaj (SNS), Štefan Harabin (ĽS-HZDS)

Opozícia

• SMK - predseda - Pál Csáky
• SDKÚ-DS - predseda - Mikuláš Dzurinda
• KDH - predseda - Pavol Hrušovský

• Počet politických strán v parlamente: 6

Predchádzajúca vláda (2002-2006), bola pravicová a tvorili ju: SDKÚ-DS, SMK, KDH a ANO. Premiérom bol Mikuláš Dzurinda.

[úprava] Školstvo

Pozri: Zoznam vysokých škôl na Slovensku, Vysoká škola

[úprava] Média

[úprava] Televízia

Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna - Slovenská televízia, ktorá má dva kanály (Jednotka, Dvojka). V roku 2006 oslavuje Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 50. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) prevažne vysiela slovenské dokumenty, slovenské filmy a aj zahraničné filmy (nekomerčné). Riaditeľom STV je Radim Hreha. Roku 1996 začala vysielať aj komerčná TV Markíza, ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a tento rok (2006) oslavovala 10. narodeniny. Jej riaditeľom je Václav Mika. Z televízie Global vznikla nová TV JOJ. Riaditeľom je Milan Kňažko. Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj menšie, TVA (obchodné správy), Nautik TV (podmorský svet), MusicBox (hudobná stanica), TA3 (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia).

[úprava] Tlač

Najpredávanejšie denníky na Slovensku sú: Nový Čas, Pravda, SME, Új Szó a Hospodárske noviny. Nový Čas pre ženy, Plus 7 dní, Báječná žena, Život a Eurotelevízia patria medzi najčítanejšie týždenníky. Najpredávanejšie mesačníky sú: Nový Čas krížovky, Záhradkár, Zdravie, Eva, Emma, Kamarát a Rebecca.

[úprava] Rozhlas

Najpočúvanejšie rádia na Slovensku sú Rádio Expres, Rádio Slovensko (SRo 1), Fun Rádio, Rádio Okey, Rádio Regina (SRo 4), Jemné melódie a Rádio FM (SRo 3).

Slovenský rozhlas vysiela už 80 rokov, na Slovensku má 5 rádiových staníc - Rádio Slovensko, Rádio FM, Rádio Devín, Rádio Regina, Rádio Patria a v bližšom čase chce začať vysielať na krátkych vlnách do zahraničia. Riaditeľkou je Miroslava Zemková. Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave.

[úprava] Vnútorné linky

• Slovenská vlajka
• Slovenský znak

[úprava] Médiá (foto, audio, dokumenty)

Prešov	Košice	Žilina	Banská Bystrica
Trenčín	Nitra	Trnava	Bratislava

[úprava] Povrch Slovenska

Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do Panónskej panvy a Karpát. Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí Záhorská nížina, Podunajská nížina. a Východoslovenská nížina. Rozloha Slovenska je 49 035 km².

[úprava] Podnebie

Podnebie Slovenska sa nachádza ne rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:

A. ZÓNA NÍŽIN

• A.a Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú Bratislava a Hurbanovo
• A.b Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi - priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Jedná sa o Východoslovenskú nížinu a Košickú kotlinu. Typickým predstaviteľom sú Košice

B. ZÓNA KOTLÍN

- priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere medzi 15 - 18,5 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú Poprad, Sliač a Žilina

B. ZÓNA HORSKÁ

- priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere pod 15 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca sa v priemere pohybuje pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje Štrbské Pleso, Chopok a Lomnický Štít

Podnebie Slovenska

[úprava] Vodstvo

Rieku u nás väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je Dunaj, ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad na Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na úmorie Baltského a Čierneho mora. K úmoriu Baltského mora patria povodia riek Poprad a Dunajec. K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek Moravy, Dunaja, Tisy. Plesá na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, alebo Skalnaté pleso. Najviac priehrad je na Váhu. Sú to napr. Liptovská Mara, Sĺňava, Kráľova, Nosice a ďalšie iné... Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, na zavlažovanie, rekreáciu, alebo pitnú vodu. Najviac podzemnej vody je na Žitnom ostrove. Podzemná voda sa delí na 3 druhy. Sú to: 1, krasová voda - nachádza sa v jaskyniach; 2, minerálna voda; 3, termálna voda - Najteplejšia termálna voda v SR je v Piešťanoch (69 stupnov);

Pozri: Zoznam riek na Slovensku, Zoznam jazier na Slovensku, Zoznam vybraných potokov na Slovensku

[úprava] Rastlinstvo

Lesy tvoria 40 percent povrchu SR. A z toho je 40 percent lesov poškodených.

[úprava] Mestá

Na Slovensku je 138 miest, z toho 2 sú veľkomestá - Bratislava a Košice a 2885 samostatných obcí. V mestách žije vyše 57 percent populácie.

[úprava] Externé odkazy

• Oficiálna stránka Slovenska
• Slovensko.com - aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku
• Úrad vlády SR
• Historické fotografie zo Slovenska
• Prezident SR
• Map of Slovakia

Kraje Slovenska
Banskobystrický kraj | Bratislavský kraj | Košický kraj | Nitriansky kraj | Prešovský kraj | Trenčiansky kraj | Trnavský kraj | Žilinský kraj

Okresy na Slovensku

Banská Bystrica | Banská Štiavnica | Bardejov | Bánovce nad Bebravou | Brezno | Bratislava I | Bratislava II | Bratislava III | Bratislava IV | Bratislava V | Bytča | Čadca | Detva | Dolný Kubín | Dunajská Streda | Galanta | Gelnica | Hlohovec | Humenné | Ilava | Kežmarok | Komárno | Košice I | Košice II | Košice III | Košice IV | Košice - okolie | Krupina | Kysucké Nové Mesto | Levice | Levoča | Liptovský Mikuláš | Lučenec | Malacky | Martin | Medzilaborce | Michalovce | Myjava | Námestovo | Nitra | Nové Mesto nad Váhom | Nové Zámky | Partizánske | Pezinok | Piešťany | Poltár | Poprad | Považská Bystrica | Prešov | Prievidza | Púchov | Revúca | Rimavská Sobota | Rožňava | Ružomberok | Sabinov | Senec | Senica | Skalica | Snina | Sobrance | Spišská Nová Ves | Stará Ľubovňa | Stropkov | Svidník | Šaľa | Topoľčany | Trebišov | Trenčín | Trnava | Turčianske Teplice | Tvrdošín | Veľký Krtíš | Vranov nad Topľou | Zlaté Moravce | Zvolen | Žarnovica | Žiar nad Hronom