Bitka pri Waterloo

Z Wikipédie

Bitka pri Waterloo bola bitka medzi francúzskymi a spojenými britsko-nizozemsko-nemeckými vojskami, ktorá sa odohrala 22. júna 1815 pri Waterloo v dnešnom Belgicku. Porážka Francúzov viedla k definitívnemu odsúpeniu Napoleona a zániku prvého francúzskeho cisárstva.

[úprava] Predohra bitky

V roku 1815 Napoleon ušiel z Elby a obnovil svoje vojenské ťaženie. 15. júna prekročil Belgické hranice a vydal sa na Brusel. 16.júna porazil Prusov a vyslal Grouchyho, aby zabránil spojeniu Prusov z Welingtonom. Rozhodujúca bitka 19. storočia sa začala 18. júna 1815

[úprava] Postavenie vojsk

Welington si vybral miesto vhodné na obranu. Napoleonove útočné vlny sa mohli rozbiť o zámok Hougonmont a dediny La Haye Sainte a Pappelote. Zámerne oslabil svoje ľavé krídlo v nádeji, že mu prídu na pomoc Prusy.

[úprava] Bitka

Bitku začal Napoleonov brat tým, že tvrdohlavo obliehal zámok Haugonmont. Bol totiž závistlivý a chcel aj on dokázať svoje vojenské schopnosti. Tento útok však stál mnoho obetí. Napoleonove útočné vlny sa trieštili o červenokabátnikov. Neuspel ani maršal Neuve, ktorý so svojím jazdectvom predviedol útok na Haye Saintu. Išlo o čas Grouchymu sa nepodarilo zachytiť Prusov a tí sa hnali na bojisko. Napoleon teda musel nasadiť gardu. Spojenecký vojaci však už videli víťazstvo a drvivým spôsobom sa vydali oproti nej. Garda sa rozsypala a s ňou aj Napoleon.