Boris Feoktistovič Safonov
Z Wikipédie
| Letecké eso Boris Feoktistovič Safonov | |
|---|---|
 |
|
| Štát: | ZSSR |
| Dátum narodenia: | 26. august 1915 |
| Miesto narodenia: | Siňjavino, Tulská gubernia, Rusko |
| Dátum úmrtia: | 30. máj 1942 |
| Miesto úmrtia: | Barentsovo more, severne od mesta Murmansk |
| Dosiahnuté zostrely | |
| Potvrdené: | 25 |
| Pravdepodobné: | |
| Poškodené: | |
| Vyznamenania | |
| 2x Hrdina Sovietskeho zväzu Rad Lenina 2x Rad Červeného práporu D.F.C. (za obranu spojeneckých konvojov) |
|
Boris Feoktistovič Safonov (po rusky: Борис Феоктистович Сафонов) (*26. august 1915 — †30. máj 1942) bol sovietsky stíhací pilot a letecké eso, dvojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu.
[úprava] Život
Boris Feoktistovič Safonov sa narodil 26. augusta 1915 v dedinke Siňjavino, v Tulskej gubernii. Po skončení základnej školy študoval na Tulskej železničnej priemyslovke, v roku 1930 vstúpil do Komsomolu. Keďže sa zaujímal o letectvo vstúpil onedlho na to do Osviachimu, kde absolvoval letecký kurz. V roku 1933 bol povolaný do armády. V roku Následne absolvoval Kačinskú leteckú školu a roku 1940 sa stal letcom sovietskej Severnej flotily. Zúčastnil sa rusko-fínskej vojny. Pluk mal základňu za polárnym kruhom, blízko mesta Murmansk.
Bojov sa zúčastňoval od prvých dní operácie Barbarossa na strojoch I-16 typ 18. Bol údajne jedným z prvých letcov severnej flotily, ktorí počas bojov zostrelili nemecké lietadlo, ked 24. júna po dlhom prenasledovaní zostrelil nad Rybačim polostrovom dvojmotorový Ju 88 (podľa niektorých He 111). 7. júla 9 I-16 pod Safonovovým velením zaútočilo na skupinu nemeckých Ju 87 a Bf 109 podarilo sa im zničiť 7 Štúk a jeden Bf 109 bez straty jediného stroja.
15. septembra 1941 7 strojov pod jeho velením prepadlo skupinu nemeckých bombardérov a prinútili ich predčasne zhodiť bomby nad postaveniami vlastných vojsk. Ešte ten istý deň viedol ďalších 6 svojich spolubojovníkov do útoku proti 30 nemeckým bombardérom letiacim pod ochranou 22 Messerschmittov. Sovietskym letcom sa podarilo zničiť 7 nemeckých strojov. Ďalší zostrel si pripísal pripísal, keď pri návrate na letisko zostrelil osamotený Hs 126. Nasledujúceho dňa mu bol udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu. Celá jednotka, v ktorej slúžil bola vyznamenaná Radom Červenej zástavy a onedlho sa stala gardovou. Letecký pluk často zasahoval pri krytí spojeneckých konvojov vchádzajúcich do Murmansku. Ako veliteľ letky a neskôr celého pluku presadzoval zavedenie štvorčlenných rojov, čo bola v tej dobe v sovietskych vzdušných silách inovatívna novinka, ktorá sa neskôr začala používať. V októbri 1941 bol Safonov poverený vedením 72. IAP. Jednotka bola najprv vyzbrojená britskými strojmi Hawker Hurricane IIB, koncom jari 1942 potom americkými strojmi Curtiss P-40. Jednotka bola čoskoro povýšená na gardovú a premenovaná na 2. GIAP
30. mája 1942 uskutočnil v tej dobe už podplukovník Boris Safonov svoj posledný let, keď velil 4 strojom, ktoré mali poskytnúť letecké krytie britskému konvoju PQ-16. Pri hliadkovaní spozorovali skupinu nemeckých Ju 88 a napadli ich. Safonov zostrelil 3 nepriateľské stroje, no motor jeho Kittyhawku sa čoskoro zastavil. Dôvod poruchy motora nebol dodnes presne objasnený. Podľa niektorých zdrojov bol zostrelený jedným zo strelcov Ju 88 z I./KG 30, na ktoré zaútočil. O 10:35 dopadol jeho stroj na vodnú hladinu. Bez rýchlej pomoci bol však v mrznúcej vode odsúdený na rýchlu smrť.
Safonov dosiahol najmenej 25 potvrdených samostatných zostrelov a 14 ďalších v skupine. Podľa iných údajov 20 potvrdených a 6 v skupine. Celkovo uskutočnil 234 bojových letov a bol vo svojej dobe najúspešnejším sovietskym stíhacím letcom.
14. júna 1942 mu posmrtne udelili druhú hviezdu Hrdinu sovietskeho zväzu.
