Bušince

Z Wikipédie

Bušince
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Banskobystrický
Okres:	Veľký Krtíš
Región:	Novohrad
Poloha:	48° 10' 26,40" s. š. 19° 29' 58,60" v. d.
Nadmorská výška:	157–291 m n. m m n.m.
Rozloha:	1251,59 ha km²
Počet obyvateľov:	1416 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	v roku 1248
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	515892
EČV:	VK
PSČ:	991 22
Telefónna predvoľba:	0 47
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Železničná 4/320 991 22 Bušince
E-mail:	oubusince@gonet.sk
Telefón:	047 / 489 22 56
Fax:
Politika
Starosta:	Miroslav Gomola
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Bušince je obec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

[úprava] Umiestnenie

Sú umiestnené v prostredí povodí rieky Ipeľ vo vinohradníckej oblasti s hnedozemou. Obyvatelia sa zaoberjú poľnohospodárstvom. Jediným podnikom potravinárskeho priemyslu je podnik na výrobu cestovín.

[úprava] O obci

Obec má vlastné futbalové ihrisko, poštu, kultúrny dom s kinosálou, rímsko-katolícky kostol, tiež deväťročnú základnú školu a niekoľko tried v vyučovacím jazykom maďarským, pretože v obci žije pomerne silná maďarská komunita. V obci sa nachádza aj dom smútku s cintorínom a pôsobia tu aj mimovládne organizácie ako Čemadok a Matica Slovenská.

[úprava] Aktivita obce

Miestne orgány obce pravidelne v katrastrálnom území obce pravidelne zabezpečujú aktivačné práce, čím napomáhajú zlepšiť situáciu dlhodobo nezamestnaných osôb a snažia sa nájsť zdroje a financie na rekonštrukciu vodovodu a výstavbu kanalizácie. Samozrejme sa snažia aj prilákať do oblasti v spolupráci s okolitými obcamia domácich a tiež zahraničných investorov.

[úprava] História

[úprava] Dávna minulosť

Už v dobe rímskej prechádzala cez obec dôležitá obchodná cesta spájajúca Podunajsko s Potisím. O jej nepretržitom používaní svedčí nález karolínskeho meča pri Rákoši, vyrobeného v zbrojárskej dielni Franskej ríše (obdobie okolo roku 800 n.l.), čo potvrdzuje, že táto obchodná cesta nestratila na svojej dôležitosti ani po príchode a usadení sa Slovanov a svoju funkciu plnila aj po vzniku Uhorského štátu. Celé predhistorické obdobie je ukončené sťahovaním národov, nástupom doby slovanskej, príchodom Avarov a Slovanov. Potom nastupuje obdobie historické s prvými historickými zmienkami. Skutočný vek obce však nie je historicky doložený. História obce Bušince má prisudzované dve rôzne obdobia. Názov obce Bušince zapísaný prvýkrát v tvare Busa sa zachoval v listine vydanej kráľovskou kanceláriou Bela IV. datovanej rokom 1239. Uvedený údaj je ale v rozpore s textom obsiahnutým v listine. Podľa textu možno listinu spoľahlivo datovať a zaradiť do obdobia ohraničeného desiatym rokom panovania kráľa Bela IV. Od 14. októbra 1244 do 13. októbra 1245. Údaj vzniku listiny vyplýva z jej textu, v ktorom kráľ Belo IV. po tatárskom vpáde odohrávajúcom sa v roku 1241 – 1242, daroval územie lokalizované v Novohradskej stolici ostrihomskému arcibiskupstvu. To znamená, že zatiaľ najstaršia písomná zmienka o Bušinciach pochádza krátko po vpáde Tatárov, ale o jeho dôsledkoch na obec niet zmienky. Názov Bušiniec mal písomnú podobu v latinskom texte villa Busan .

[úprava] Stredovek

Miko bol vplyvný muž, ktorého panovník menoval kráľovským županom. Bol predchodca rodu Balaša, ktorý zohrával v histórii Bušiniec dôležitú úlohu. Z obdobia vlády panovníka Ladislava VI. kumánskeho pochádza názov obce v podobe Busaad , doložené v listine z roku 1283. V roku 1300 bol vlastníkom Bušiniec Detrik, syn komesa Mika. Koncom 13. a začiatkom 14. storočia patrili Bušince do správneho obvodu so sídlom v Sečanoch. Za vlády panovníka Karola Róberta a jeho syna Ľudovíta, sa politické a hospodárske pomery stabilizovali. Nastal rozvoj obchodu, baníctva, budovali sa obchodné komunikácie a cesty. Ekonomika Bušiniec bola založená na výnosnom poľnohospodárstve. V chotári sa nachádzali i vinohrady. Svedčí o tom pomenovanie Viničný vrch (Szolo hegy). Názvy tohto typu poukazujú na starú vinohradnícku a vinársku činnosť v obci. V rokoch 1332 – 1337 sa uvádza v dedine fara Cursa .

[úprava] Turecká okupácia

Boje o uhorský trón v polovici 15. storočia prebiehali i v Novohrade. Bojovalo sa i v bezprostrednej blízkosti Bušiniec o Sečany. Upokojenie nastalo až za vlády Mateja Korvína. Bušince patrili hradu Divín, ktorý vlastnil rod Lossonczi. V roku 1502 sa uvádza Szent-Gyorgy Simon ako vlastník majetku v Bušinciach. V roku 1514 otriaslo Uhorskom sedliacke povstanie Juraja Dóžu. Po bitke pri Moháči 1526 už Osmanskej ríši nič nebránilo na postupe do centra Uhorska. V roku 1541 Truci dobili Budín. Cieľom ich útokov sa stal i Novohrad. V roku 1543 sa hranica vplyvu Osmanskej ríše tiahla na juh. Takto sa Bušince ocitli v bezprostrednom susedstve mohutnej moslimskej ríše. V roku 1547 bol uzavretý s Osmanskou ríšou mier na 5 rokov. Po uplynutí mieru sa v roku 1552 boje obnovili. V Bušinciach narazil na odpor uhorského vojska. Vybudovali okolo bašty palánkovú obranu. Turci dedinu zapálili, obrancovia kládli odpor úspešne a ubránili sa opevnení pri obrannej veži/bašte, využívajúc ju ako výhodné stanovište pre strelcov. Turci však poslali pre posily do Sečian. Turecké vojsko vážne poškodené Bušince opustilo. Územie sa takto stalo súčasťou mohutnej moslimskej Osmanskej ríše a jeho obyvateľstvo poddanými sultána Solimana. V roku 1553 bol vytvorený sečiansky sandžak so sídlom na hrade Sečany, do ktorého boli začlenené aj Bušince. Turecký názov obce bol Busa. V roku 1563 bolo v Bušinciach 28 domov, obec naďalej patrila do sečianskeho sandžaku. O desať rokov neskôr sa uvádzajú v súpise Ostrihomského acibiskupstva v rokoch 1571 – 1573, ako obec odvádzajúca cirkevný desiatok. Názov obce bol Bussa a Bwusa. Panstvo Turkov v Bušinciach trvalo celé polstoročie. Obec bola oslobodená v roku 1593, na začiatku 15. ročnej vojny medzi Osmanskou ríšou a habsburským viedenským dvorom. Turci po strate časti územia podnikli v roku 1596 veľký nájazd do Novohradu, plieneniu padli za obeť i Bušince. V roku 1624 patrili Bušince panstvu Divín a panstvu Modrý Kameň. Obyvateľstvo i napriek okolnostiam zotrvalo v katolíckej viere. Kostol bol v dezolátnom stave od 15. ročnej vojny. V roku 1660 vlastnil Balaša Imrich majiteľ panstva Divín polovicu Bušiniec. Ďalšiu časť vlastnil Balaša Bálint majiteľ panstva Modrý Kameň. Šľachtic Andrea Horvath vlastnil usadlosť v roku 1661. V roku 1663 sa začala nová vojna medzi Osmanskou ríšou a Habsburgovcami. Takto sa Bušince stali znovu súčasťou Osmanskej ríše na obdobie dvoch desaťročí. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683, vytlačilo kráľovské vojsko turecké posádky z hradov Modrý Kameň a Sečany. Tým sa skončilo definitívne panstvo Turkov. V roku 1686 predal panovník grófovi Štefanovi Zičimu panstvo Divín aj s časťou patriacou mu v Bušinciach. Takto vstúpil do dejín obce ďalší významný šľachtický rod. V roku 1688 pri vykonaní cirkevnej vizitácie je uvedené, že v Bušinciach je pekný kostol sv. Demetria s jedným zvonom strednej veľkosti. Obec patrila do farnosti Veľkých Zlievec. Kostol bol upravený po roku 1683. V roku 1720 bol vykonaný nový súpis. Podľa neho bolo v obci 27 poddanských domácností. Na území obce bolo už 11 kopáčov viníc. Národnosť obyvateľstva bola maďarská. Hospodársky stav obce bol na nižšej úrovni. V tomto období prebiehal proces prílivu prisťahovalcov. Príliv slovenského obyvateľstva zo severnejších žúp trvajúci viac než storočie posilnil početnosť slovenského etnika v Poiplí.

[úprava] Monarchia a osvietenstvo

Bušince sa rýchlo rozrastajú a už v priebehu 18. storočia poskytli priestor pre uskutočnenie niekoľkých župných zasadnutí – kongregácií, nakoľko Novohradksá župa nemala stále sídla. V roku 1740 boli vlastníkmi v obci rody Zichi, Balaša a gróf Koháry. Obdobie roku 1771 priaznivo ovplyvnilo i rozvoj obecnej samosprávy. V roku 1771 stál na čele obce legislátor – torvénybíró. Bol to prvý človek v samospráve po ktorom nasledoval richtár. Zaviedol sa inštitút plateného obecného notára. Školské reformy dali základ vzniku obecných škôl. Úradný názov obce v roku 1772 bol Bussa a Bussincze. V druhej polovici 18. storočia sa začínajú usádzať v Novohrade cigáni – Rómovia. V roku 1775 sa v Bušinciach nachádzali 2 rodiny. Toto etnikum sa takto stáva súčasťou jej života. V roku 1785 bolo zrušené v Uhorsku cisárom Jozefom II. nevoľníctvo. Úradný názov v roku 1786 bol Buscha a Bussincze. V roku 1792 bola postavená katolícka škola a byt učiteľa. V roku 1799 boli zemepánmi Zichi Ferencz a Balasa Pál. Žilo tam 695 obyvateľov v 78 domoch. V roku 1808 bol úradný názov obce Busa a Bussince. V roku 1815 žilo v obci 866 obyvateľov. Okrem 19 evanjelikov boli všetci katolíci. Bušince boli typickou poľnohospodárskou obcou. Revolúcia 1848 znamenala zrušenie poddanstva. Úradný názov obce od roku 1863 – 1886 bol Busa. V roku 1869 vzniká Rakúsko – Uhorsko. V Bušinciach žilo 822 obyvateľov. V roku 1873 prepukla epidémia cholery. Vyžiadala si mnoho ľudských životov. Podľa sčítania obyvateľstva žilo v obci v roku 1880 len 681 obyvateľov, z toho maďarskej národnosti 660 a slovenskej 9. V roku 1888 do roku 1913 mala obec názov Bussa. V roku 1890 v nej žilo 767 ľudí.

[úprava] Dvadsiate storočie

Začiatkom 20. storočia bol v Bušinciach už mlyn na parný pohon, ktorý patril Antalovi Molnárovi. Po vzniku Československa v roku 1918 sa Bušince, dovtedy stáročia nachádzajúce sa vo vnútrozemí Uhorska, stali pohraničnou obcou nového štátu. V roku 1919 boli nakrátko obsadené vojskami maďarskej Červenej Armády. V priebehu rokov 1919 – 1923 patrili Bušince do Novohradskej župy a okresu Modrý Kameň. Úradný názov v roku 1920 bol Bušince. Od roku 1923 patrila obec do novovytvorenej Pohronskej župy a okresu Modrý Kameň. Začiatkom 20-tych rokov postihla Slovensko hospodárska kríza, v 30-tych rokoch Československo svetová hospodárska kríza. Spôsobili vážne hospodárske problémy, vysokú nezamestnanosť a vysťahovalectvo za prácou. V tomto období sa postavila v obci sušiareň tabaku. Československá vláda reagovala na zostrujúce sa medzinárodné vzťahy výstavbou pohraničných opevnení bunkrov i v katastri Bušiniec. V roku 1938 bola obec pričlenená k Maďarsku. Úradný názov v rokoch 1938 – 1944 bol Bussa. Červená armáda vytlačila nemecké vojská 1.januára 1945 z obce a Bušince boli oslobodené. Obec bola bezprostredne po oslobodení pripojená k územiu ČSR. Oprava poškodených domov a ulíc trvala až do roku 1946. Po oslobodení a opätovnom pripojení obyvatelia maďarskej národnosti boli perzekvovaní. V roku 1946 sa poriadali kurzy slovenského jazyka, zrušila sa v obci maďarská škola. Obnovená bola až v roku 1950. V 1948 roku bola v obci stredná škola, roku 1960 ZDŠ s 9 – ročnou školskou dochádzkou. V roku 1958 sa začalo so stavbou novej školskej budovy, vyučovanie v nej sa začalo 1. 9. 1959. V 1966 roku sa začala stavať učiteľská bytovka, odovzdaná bola v decembri 1967. Neskôr sa začala výstavba druhej budovy, zriadila sa Školská jedáleň, kotolňa, telocvičňa (začala sa stavať v roku 1987 a dokončená bola v 90 – tych rokoch). V priebehu rokov 1948 – 1950 bola vybudovaná železničná trať z Maďarska cez Bušince do Malých Stacín. Slávnostne bola odovzdaná do prevádzky 1. mája 1951. V roku 1952 bola obec elektrifikovaná, založené bolo aj JRD. 13. marca 1963 postihla obec veľká povodeň. Začiatkom 70-tych rokov sa stali Bušince strediskovou obcou. V obci je sídlo spoločného MNV kde patria obce Malé Zlievce a Muľa. V roku 1996 prvým občanom, ktorému zapojili plyn do domácnosti sa stal Peter Sabó.

[úprava] Osobnosti

Štefan Medgyaszay (1877 – 1959) – architekt. Podľa jeho projektov bola v roku 1918 postavená prvá železobetónová stavba kostola v Uhorsku, secesný kostol v Muli. Patrí medzi najpozoruhodnejších architektonických objektov v blízkom okolí Bušiniec.

Michal Šanta (Santa) (24. október 1824 Bušince – 24. november 1887 Megyer) – cirkevný spisovateľ a básnik. Pôsobil ako kaplán, farár. Bol veľmi plodným spisovateľom, najmä v cirkevných časopisoch publikoval viac než osemsto príspevkov.

Ľudovít Šanta (Sánta) (3. november 1849 Bušince - ?) – učiteľ. Publikoval v odborných pedagogických časopisoch, bol autorom učebníc matematiky pre žiakov základných škôl.

Aladár Koch-Szélyi (12. december 1883 Čeláre 1. júl 1914 Budapešť) – letec, konštruktér. Pokrstený 15. decembra 1883 v Bušinciach. Podobne ako mnoho iných veľkých vedcov, svojim objavom obetoval všetko, nakoniec i vlastný život. Pri pristávaní sa jeho lietadlo zaborilo do pôdy letiska a pilot bol vymrštený z kabíny. Na následky zranenia, otravy krvi zomrel. Pochovaný je v rodnej obci Čeláre, pomník má aj v Bušinciach.

[úprava] Kultúra

[úprava] Národnostné združenia

Matica Slovenská

Dňa 16. marca 1969 bol založený miestny odbor Matice slovenskej so 116 členmi, likvidovaný začiatkom 70 – tich rokov, obnovený v 90 – tich rokoch. Činnosť zachováva folklór, tradície, zvyky. Matica slovenská a Csemadok pôsobia ako spevokoly, mládežnícke tanečné skupiny, amatérske divadlá a podobne. Obec Bušince reprezentujú rámci rôznych kultúrnych podujatí nielen v okrese, ale Csemadok aj v Maďarskej republike Úspech začali zaznamenávať bubnisti pri Csemadoku. V roku 1993 založila Mgr. Dana Strhárová detský folklórny súbor Konvalinka, ktorý pracuje pri Matici slovenskej.

Csemadok

V roku 1951 vznikla v Bušinciach miestna skupina Csemadok, ktorá sa zaslúžila o zachovanie folklórnych tradícií obyvateľov maďarskej národnosti

[úprava] Šport

V roku 2005 si bušinský futbal pripomenul pekné jubileum a to 75. výročie organizovaného futbalu v obci. Medzi prvých nadšencov tohto športu patrili colníci a vedajší žandári. Koncom 30 – tych rokov bušinský futbal dosiahol niekoľko pozoruhodných výsledkov. Vďaka zanieteným športovcom sa položili pevné základy, na ktorých postupne vznikali aj úspechy. Práve z radu bušinského mužstva vzišiel aj jediný ligový futbalista pochádzajúci z Bušiniec a to Andrej Babčan, ktorý reprezentoval Československo. Vedenie bývalého PD Bušince aktívne zabezpečovalo a podporovalo mužstvo, no žiaľ po rozpade nastal postupný úpadok úrovne futbalu a to aj napriek podpore zo strany obce a obecného zastupiteľstva

[úprava] Turizmus

I napriek tomu, že v obci nie je ešte úplne dobudovaná infraštruktúra, treby podotknúť, že Bušince majú čo ponúknuť pre prichodiacich turistov, ktorí určite odídu spokojní Malebnú prírodu, okolité prechádzky, zber húb cykloturistiku a pobyt v blízkom termálnom kúpalisku by si návštevníci určite namali nechať ujsť.

[úprava] Informácie

Bližšie infirmácie o obci Bušince získate na internetovej stránke

www.busince.ocu.sk, kde nájdete aj erb a fotogalériu obce

Tento geografický článok o mieste na Slovensku je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

Mestá a obce okresu Veľký Krtíš (2+69)

31.12.2003

Zdroj: "http://sk.wikipedia.org../../../b/u/%C5%A1/Bu%C5%A1ince.html"

Kategórie: Slovenské geografické výhonky | Obce na Slovensku | Obce okresu Veľký Krtíš