Cesta hrdinov SNP

Z Wikipédie

Cesta hrdinov SNP je najdôležitejšia turistická magistrála na Slovensku. Siaha zo severovýchodu krajiny (Dukliansky priesmyk) až na západ po Bradlo. Odtiaľ pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála. Cesta hrdinov SNP prechádza väčšinou významných oblastí Slovenska, ktoré zohrali dôležitú úlohu počas Slovenského národného povstania, alebo počas oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 až 1945. Celá táto magistrála je značená červeným turistickým značením. Na území Slovenska je na väčšine trasy totožná s medzinárdnou turistickou cestou E8, celková dĺžka sa líši podľa uvádzaných zdrojov medzi 720 - 750 km.

Z krajinárskej stránky je veľmi rôznorodá, čo vyplýva z jej dĺžky, ako aj skutočnosti, že neprechádza len horstvami, ale na určitých úsekoch zasahuje aj do obývaných kotlín a tamojších sídel. Celkovo však trasa prechádza najmä horami a miestami kopíruje aj horské hrebene.

[úprava] Priebeh trasy

Cesta hrdinov SNP sa začína (alebo končí) v Duklianskom priesmyku, kde z Poľska cez hraničný priechod prichádzajú napríklad turistické cesty E8 a E3. Červeno značená Cesta hrdinov SNP pokračuje cez odbočku na Pozorovateľňu Ludvíka Svobodu, okolo cintorína a Dukelského memoriálu okolo obce Vyšný Komárnik, odtiaľ horami cez Medvedie, Vyšnú Pisanú, Nižnú Pisanú a údolím potoka Kapišovka, takzvaného „Údolia smrti“, kde sa koncom októbra 1944 zvádzali ťažké boje. Odtiaľ opäť horami a cez Nižnú Jedľovú prechádza chodník až do Svidníka okolo pamätníka a cintorína, kde je pochovaných 9000 sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní východného Slovenska. Na druhej strane mesta chodník prechádza okolo expozície múzea Ukrajinskej a rusínskej kultúry vychádza na vrch Čierna hora odkiaľ pokračuje hrebeňom cez Makovické sedlo a traverzuje kopec Makovica do obce Kurimka. Odtiaľ cesta pokračuje lesom na Kohútov a Spálený vrch do Andrejovej, kde sa opäť vracia do hôr, prechádza neďaleko zrúcaniny hradu Zborov do rovnomennej obce. Tam začína stúpať ku Stebníckej Magure, odkiaľ chodník pozvoľna klesá do Bardejovských Kúpeľov, následne lesom prechádza do Bardejova. Z mesta stúpa po asfaltovej ceste na Miháľov a odtiaľ tak isto po ceste pokračuje cez obec Kľušovská Zábava. Chodník pokračuje naďalej po asfaltke až do Hervartova, kde prechádza okolo vzácneho dreveného kostolíka a stúpa do lesa ku kopcu zvanému Žobrák, cez Bukový vrch k vrcholu Čergova. Stadiaľ postupne klesá do Terne, odkiaľ prechádza sedlom pod Lysou Strážou do Veľkého Šariša. Stadiaľ čiastočne lesom i po cestách pokračuje okolo Prešova, cez obec Cemjata do Radatíc. Turistický chodník pokračuje cez obec Ľubovec až na Pustý mlyn, schádza do Kysaku. Z tejto významnej železničnej križovatky turistická trasa stúpa do hôr na Vysoký vrch neďaleko zaujímavého brala - Jánošíkovej bašty, cez vrchol Čečatová do Kavečian, kde prechádza okolo plota miestnej ZOO. Tu sa blízko Košíc stáča pri rekreačnej oblasti Čermeľ na Kamenný vrch a Jahodnú, odkiaľ pokračuje na Prednú Holicu a Kojšovskú hoľu. Tu už chodník zachádza do Slovenského Rudohoria a cez Truhárku na Kloptaň. Z jeho vrcholu chodník prudko klesá na Štóske kúpeľe. Tu sa prudko stáča na juh k Osadníku a pokračuje cez sedlo medzi Pipitkami a Krivé sedlo lesom až na kopec Skalisko, pod ktorým je možné sa ubytovať na chate Volovec. Zo Skaliska pokračuje turistický chodník cez vrchol Kukla na Dobšinský kopec, nad vodnou nádržou Palcmanská Maša pri Dedinkách. Odtiaľ cez malebné úbočie Slovenského raja na Čuntavu a ďalej cez sedlo Besník do Telgártu. Z Telgártu, známeho miesta bojov počas SNP, stúpa chodník viac než 1000 m na legendami ovenčenú Kráľovu hoľu, kde sa začína jeden z najkrajších úsekov hrebeňom Nízkych Tatier. Od vysielača na vrchole Kráľovej Hole pokračuje červeno značený chodník cez Orlovú, Ždiarske sedlo, okolo útulne Andrejcová, cez sedlo Priehybka na Veľkej Vápennice a sedlo Priehyba na Zadnú hoľu. Cez Homôlku pokračuje okolo útulne Ramža a Bacúšske sedlo až na horský priechod Čertovica, kde prudko stúpa popod lyžiarske vleky na Lajštroch a cez Kumštové sedlo prichádza k Chate M. R. Štefánika pod Ďumbierom, ktorého vrchol len obchádza a pokračuje smerom na Chopok, okolo Kamennej chaty pod Chopkom na Poľanu cez Kotliská na Chabenec a Sedlo Ďurková, neďaleko ktorého sa nachádza Chata Ďurková. Stadiaľ stúpa turistický chodník na Ďurkovú, pokračuje cez Latiborskú hoľu na sedlo pod Skalkou odkiaľ vychádza na Veľkú Chochuľu a Prašivú, kde 552 m klesá do Hiadeľského sedla, stadiaľ opäť stúpa chodník na Kozí chrbát a Kečku a je nakrátko v Starohorských vrchoch, len aby sklesal na Donovaly, kde si ďalej razí cestu Veľkou Fatrou. Z Donovál, kde počas SNP ustupojúci povstalci zanechali zbytky svojej ťažkej výzbroje, stúpa chodník 422 m na vrch Zvolen a pokračuje hrebeňom cez sedlo Veľký Šturec a Prašnícke sedlo na vrch Krížna. Stadiaľ pokračuje na Kráľovu Studňu, kde prechádza okolo Horského hotela Kráľova Studňa lesom a traverzuje Krásny kopec. Prechádza sedlom Malý Šturec na Svrčinník a stále hrebeňom až k Kordíckemu sedlu cez Vyhnatovú na Skalku. Neďaleko od vysielača Suchá hora sa stáča na Krahule, kde schádza do doliny a pokračuje po asfaltke cez Kremnické Bane až na Kunešov skadiaľ lúkami stúpa na Vysokú a Bralovú skalu skadiaľ sklesá a okolo Skleného traverzuje Horenovo a pokračuje na Chrenovské lazy a Prostredný vrch. Turistický chodník ďalej ide na Žiare a Vyšehrad a pokračuje lúkami a lesom cez Hadvigu a Holice až do Fačkovského sedla, kde obchádza majestátny Kľak. Zo sedla však chodník najprv prudko stúpa na vrch Priečna a následne klesá na Čičmany. Z Čičmian chodník vedie prudkým stúpaním na Strážov. Z najvyššieho vrcholu Strážovských vrchov Cesta hrdinov SNP klesá do obce Zliechov, odtiaľ horou do obce Kopec, skadiaľ stúpa na Vápeč. Z tohto vrcholu chodník vedie prudkým klesaním do obce Horná Poruba odkiaľ nenáročným traverzom ide cez Omšenskú Babu až do Trenčianskych Teplíc. Z tunajšieho kúpeľného prostredia prechádza chodník lesom do Kubrej, miestnej časti Trenčína. V meste cesta hrdinov SNP prechádza cez Váh a cez mestskú časť Zlatovce vedie do Drietomy, kde začína stúpať na Sokolí Kameň a Kykulu. Stadiaľ na krátku dobu vedie cez Mikulčin vrch územím Českej republiky a Slovenské územie sa vracia neďaleko vrcholu Veľkej Javoriny. Odtiaľ chodník pokračuje cez Čupec a Vrch Slobodných do Myjavy odkiaľ stúpa na svoj konečný bod - Bradlo, na ktorom sa nachádza Mohyla M. R. Štefánika. Odtiaľto červená značka pokračuje hrebeňom Malých Karpát na Devín ako Štefánikova Magistrála.