Dejiny Austrálie

Z Wikipédie

Na tomto článku sa práve pracuje. Jeho autor však nemá námietky voči jeho dopĺňaniu inými redaktormi.

[úprava] Prehistorická Austrália

Prví obyvatelia Austrálie, dnešní pôvodní obyvatelia (označovaní v minulosti ako aborigéni), prišli na kontinent pravdepodobne z Ázie približne pred 50-60 000 rokmi. V tomto období bolo podnebie na Zemi podstatne chladnejšie ako v súčasnosti. Dôsledkom toho bolo, že more medzi Austráliou a Áziou bolo asi o 120 metrov plytšie, vzdialenosti medzi kontinentmi boli podstatne menšie a prekonať ich bolo jednoduchšie. Ostrovy Jáva a Sumatra boli v tomto období spojené s pevninskou Áziou.

Osídľovanie bolo postupné, trvalo tisícročia a malo charakter viacerých migračných vĺn, z ktorých posledná skončila pred menej ako 5000 rokmi. Jednotlivé skupinky boli takmer určite veľmi malé, len niekoľko rodín na pltiach a kánoe. Prví osídlenci sa pravdepodobne vylodili na západnom pobreží dnešnej Novej Guinei, ktorá bola v tom čase súčasťou austrálskeho kontinentu (odddelila sa asi pred 8000 rokmi). Celkový počet pôvodných obyvateľov kontinentu sa podľa súčasných odhadov pohyboval okolo 0,5 až 1 milióna.

Títo pravekí obyvatelia boli pravdepodobne kočovníci, nerobili si veľké zásoby potravín, nechovali zvieratá a nepestovali rastliny. V prvom rade to boli zberači: živili sa hlavne rastlinnou potravou (ktorá bola veľmi pestrá), ale i rybami (ktoré prestali v Tasmánii z neznámych dôvodov jesť asi pred 3000 rokmi), morskými mäkkýšmi a lovom zvierat. Nosili zo sebou veľmi málo, šili si vaky a odevy z koží. Poznali však a dokázali zapáliť oheň, ktorý zrejme hojne využívali nielen ako zdroj tepla a ochrany, ale i na prípravu jedla, ako komunikačný prostriedok a na odpudzovanie dotieravého hmyzu. Ak si stavali obydlia, boli veľmi jednoduché: skupinky kamenných chatrčí s jednou miestnosťou, stenami len meter vysokými a strechou z rákosia alebo vetiev, bez dverí. V suchom vnútrozemí spali väčšinou pod holým nebom a nenosili žiadne odevy. Rituálne zdobili svoje telá hlinkou, vtáčimi perami a náhrdelníkmi zo zvieracích zubov. Nepoznali železo a používali len jednoduchšie kamenné nástroje. Zato však vytvorili dômyselné zbrane ako bumerang, vrhač oštepov woomera, ktorý znásoboval vzdialenosť hodu, zahnuté drevené „meče“ a štíty s tvrdého dreva. Luk a šípy k ich loveckej výbave nepatrili.
Veľká hospodárska revolúcia, ktorá zmenila ľudstvo z lovcov a zberačov na poľnohospodárov sa Austrálii až do príchodu Britov vyhla. Napriek tejto izolácii mali pôvodní Austrálčania kontakt z okolitým svetom, najmä s obyvateľmi ostrova Sulawesi, s ktorými prebiehala pomerne čulá obchodná výmena, týkajúca sa najmä plodov mora.

Pôvodní obyvatelia žili v malých skupinkách niekoľkých rodín, nikdy netvorili žiadne stále či väčšie stabilné osídlenia. Muž mohol mať i viac žien. Boli pomerne bojovní, nezriedka skupiny bojovali medzi sebou; pomsta za skutočné i domnelé príkoria bola bežná. To bol i dôvod, prečo sa nikdy nedokázali spojiť proti Britom.

Mali rozsiahle vedomosti o liečivých účinkoch veľkého množstva rastlín a hojne ich využívali - ako lieky i ako drogy pri rituáloch. Sušili si a žuli listy rastliny z čeľade duboisia a nikotín z nej čerpali s pomocou alkalického popola, ktorý získavali pállením dreva akácie. Omamnú zmes vytvarovali do tvaru valčeka, ktorý nosili za uchom. Koža absorbovala drogu, ktorá sa kapilárami dostávala priamo do mozgu.

Verili, že svet je dielem mýtických stvoriteľov, ktorí si nad ním udržujú moc aj po tom, čo ho stvorili. Dodržovaním starých rituálov si zaisťovali, aby im boli aj naďalej priaznivo naklonení. Jednotlivé skupiny uctievali rôznych bohov, napríklad boha Nguruderi (oblasť rieky Murray). Zázraky mohli konať i ľudia: privolať dážď alebo meniť počasie.

Jednotlivé kmene hovorili vlastnými jazykmi. Okolo roku 1800 ich v Austrálii bolo známych minimálne 250; väčšina dnes už zanikla. Domorodý obyvateľ hovoril bežne niekoľkými jazykmi a nárečiami. Jednalo sa o pomerne komplikované jazyky so zložitou gramatikou.

[úprava] Príchod Britov

Príchod Britov do Austrálie znamenal stret najprotikladnejších civilizácií vtedajšieho sveta. Britská priemyselná revolúcia sa stretla s civilizáciou lovcov a zberačov. Stret absolútne protikladných kultúr, ktoré nemali prakticky nič spoločné, skončil pre pôvodných obyvateľov Austrálie tragicky - rozdiely boli príliš veľké, než aby sa obe skupiny dokázali prispôsobiť.

Brehy austrálskeho kontinentu však pravdepodobne ako prví uvideli Portugalci, ktoí si zriadili v roku 1516 malé opevnenie na ostrove Timor a k jej brehom ich zahnali monzúnové vetry. O storočie neskôr sa tu objavili Holanďania. Ku kolonizácii však nedošlo, vyprahnuté a neobývané pobrežie nebolo príliš lákavým cieľom a domorodci nemali nič, o čo by obchodníci mohli stáť.

Východné pobrežie Austrálie (Tichý oceán) je vlhkejšie a plodnejšie, ako západné. Prvý ho oboplával bol zrejme kapitán James Cook. Vyplával z Anglicka v roku 1768 s úlohou dostať sa na Tahiti pred 3. júnom 1769, aby odtiaľ mohol pozorovať astronomický úkaz preletu Venuše pred Slnkom - so získaných údajov chceli Angličania stanoviť vzdialenosť Zeme od Slnka. z Tahiti odplával k Novému Zélandu, ktorý objavili už Holanďania. Pokračoval ďalej na severozápad a v apríli 1770 objavil západné pobrežie Austrálie. Cook dorazil až do Botanickej zátoky, kde dnes leží mesto Sydney. Zistil, že územie je obývané, bohaté na pastviny a ryby. Bohužiaľ sa dopustil veľkého omylu, keď predpokladal, že sa na miesto dostal v období sucha. V skutočnosti bolo obdobie dažďov - preto sa okolitá krajina tak líšila od vyprahnutého západu.
Britov tak po príchode čakala namiesto bohatých pastvín len neúrodná pustatina. Aj pre ňu sa však našlo využitie; keď sa vzbúrili britské severoamerické kolónie, stala sa Botanická zátoka miestom, kam Britské impérium začalo posielať svojich väzňov. Prvé návrhy takéhoto riešenia sa objavili v roku 1786, keď sa ešte toto miesto považovalo za úrodnú krajinu.

Prvá flotila s vojakmi, trestancami a zásobami vyplávala z Anglicka 13. mája 1787. Tvorilo ju cca 1 000 ľudí, a velitelom bol kapitán Arthur Phillip. Do Botanickej zátoky dorazila o 8 mesiacov neskôr 18. januára 1788, v období sucha. Vylodenie prebehlo v zátoke, ktorá dnes tvorí sydneyský prístav. Britskú vlajku vztýčil kapitán 26. januára 1788 - tento deň je dnes austrálskym štátnym sviatkom, dňom Austrálie a zároveň je dátumom založenia Sydney a kolónie Nový Južný Wales.

[úprava] Ťažké začiatky

Austrálska kolónia nenaplnila predstavy Britov a nebyť toho, že odvoz trestancov by bol extrémne náročnou úlohou, bola by pravdepodobne zrušená. Jej obyvatelia boli odkázaní na zásobovanie z Norfolku a Kapského mesta, no i tak trpeli hladom a chorobami; zásobovacia flotila dorazila na kontinent až o 2 a pol roka.

Vzťahy s domorodým obyvateľstvom boli našťastie až na pár incidentov pokojné, nedošlo k väčšiemu krviprelievaniu, ale ani k významnejším vzájomným kontaktom. Dôležitú úlohu tu zohral guvernér Arthur Phillip, ktorý zakázal akékoľvek útoky na domorodcov a často s nimi jednal.

Z Britských ostrovov sem putovali ďalšie a ďalšie lode s trestancami: priemerne z 20 ľudí bolo 13 Angličanov, 6 Írov a jeden Škót. Väčšinou to boli mladí zlodeji a ich trest trval 7 rokov; na doživotie bola odsúdená len malá menšina. Po uplynutí trestu sa každý mohol vrátiť domov, ale len málokto mal dosť peňazí, aby si ju mohol zaplatiť .