Dekanská plošina

Z Wikipédie

Dekanská plošina alebo Dakšin (po anglicky: Deccan, v hindčtine: Dakšina / Dakšina pathár) je rozľahlá vysočina v Indii zaberajúca vnútrozemie Indického polostrova. Rozloha asi 1 milión km², priemerná výška 900 m n.m. (maximálne 2 695 m).

Je to veľmi staré geologické územie, ktoré bolo až do druhohôr spojené s Madagaskarom. Tvoria ju staré kryštalické horniny (najviac žuly a ruly), ktoré sa objavujú na povrchu najmä na juhu, východe a severovýchode. Tektonické pohyby celej oblasti v období alpsko-himalájskeho vrásnenia prispeli k vyliatiu čadičových láv v severozápadnej časti Dekanskej plošiny.

Sopečná činnosť dala za vznik mohutným lávovým príkrovom, hrubým miestami až 2 000 m. Ich rozloha sa odhaduje na 500 000 km². Vytvárajú reliéf tabuľových plošín, ktorých rozdelením, vznikajú stolové vrchy so stupňovitými stráňami. Okraje vyzdvihnutých a naklonených kier sa rozčlenili a získali vzhľad pohorí, výrazných najmä pri pobreží - Západný Ghát (2 695 m), Východný Ghát (1 680 m). Na severe je Dekanská plošina ohraničená hrebeňom Vindhja (881 m).

Existuje niekoľko názorov, že vulkanická činnosť (príkrovy boli vytvorené relatívne krátko - niečo cez 30 000 rokov) mala za následok masívne vymieranie druhohorných organizmov, prípadne bola doplnkom ku skaze, spôsobenej dopadom meteoritu na konci druhohôr.