Granit

Z Wikipédie

Granit

Vzorka granitu typu rapakivi.
Zaradenie	vyvreté horniny
Hlavné minerály	kremeň, plagioklas, ortoklas, biotit, muskovit
Akcesórie	titanit, zirkón, magnetit, apatit
Textúra	zrnitá
Farba/farby	biela, sivá, ružovkastá
Hustota	1,74 - 2,8 kg.dm^-3

Granit alebo žula je jedna z najbežnejšie sa vyskytujúcich vyvretých hornín na Zemi. Granitovými horninami sú budované celé horské masívy. Názov pochádza z latin. slova grannum, čo znamená zrno, teda termín používaný na označenie zrnitých, kryštalických hornín. Súhrnný názov pre granit a jemu podobné horniny (granodiorit a kremitý diorit) je granitoid.

Farba horniny je zvyčajne svetlá (biela, sivá) s odtieňmi zelenkastej, ružovej, alebo modrej, ale, ak je prítomné väčšie množstvo tmavo sfarbených minerálov, môže byť aj aj tmavá. Minerály v granitoch sú väčšinou dobre vykryštalizované, niekedy sa vyskytujú aj výrastlice - daná hornina sa volá granitový porfýr. Granity sú relatívne pevné a tvrdé, často sa využívajú ako stavebný, prípadne, vďaka svojej odolnosti voči zvetrávaniu aj ako obkladový a dekoračný kameň. Hustota je stanovená v rozpätí 1,74 až 2,8 kg.dm^-3.

[úprava] Pôvod

Granit je hlbinná vyvretá hornina. Je ním tvorená väčšia časť kontinentálnej kôry, hrúbka granitovej vrstvy je od 1,5 až do 50 km.

Pôvod granitovej magmy je stále predmetom diskusií. Základné rozdelenie je na:

I-typ (z angl. ingeous - vyvretý), odvodená od tavenia už existujúcich magmatických hornín.
S-typ, odvodená od taveniny usadených hornín.
M-typ (z angl. mantle - plášť), odvodená od magiem, pochádzajúcich priamo z plášťa.
A-typ, anorogénna magma, odvodená od magmatických procesov v horúcich škvrnách.

Iná teória odvodzuje vznika granitov extrémnymi metamorfnými podmienkami, pri ktorých dochádza až k taveniu existujúcich granulitov, prípadne amfibolitov.

[úprava] Výskyt

Ako už bolo spomenuté vyššie, granitmi je tvorená prevažná časť pevninskej zemskej kôry. Sú nimi vybudované celé horské pásma (Alpy, Karpaty), alebo sú utuhnuté vo forme batolitov - obrovských intruzívnych telies. Niekedy sa vyskytujú aj ako žilky (jemnozrnné sa nazývajú aplity, hrubozrnné pegmatity). Väčšina granitov sa vytvorila už v prekambriu.

Na Slovensku sa granity vyskytujú v obmedzenej miere (skôr sa vyskytujú granodiority) v tzv. jadrových pohoriach.

[úprava] Minerálne zloženie

diagram QAPF so znázornením umiestnenia granitov.

Granity pozostávajú z kremeňa, ortoklasu, plagiokasov, muskovitu a biotitu. Tieto minerály tvoria viac ako 90 % zloženia horniny. Ako akcesorické sa pridávajú amfiboly, magnetit, granáty, titanit, zirkón a apatit.

Na klasifikáciu granitov, keďže väčšinou majú dobre viditeľné zrná, sa používa QAPF diagram, konkrétne jeho vrchná, QAP časť. Podľa moderných petrologických koncepcií granity obsahujú obidva plagioklasy aj ortoklas.

Ak granit obsahuje obidne sľudy (biotit aj muskovit), nazýva sa dvojsľudový granit. Takéto granity majú vysoký obsah draslíka a sú typické pre S, alebo A granitovú sériu.

Vulkanické ekvivalenty granitov sa nazývajú ryolity, žilné ekvivalenty: granitový porfýr, pegmatit a aplit.

[úprava] Využitie

Pre svoju odolnosť sa granit využíva ako stavebný kameň (väčšie bloky ako základy stavieb, menšie úlomky ako štrk). Vďaka svojej odolnosti voči zvetrávaniu aj ako obkladový a dekoračný kameň. Slovensko nemá dostatočne veľké, neporušené bloky granitov, tak sa dováža zo zahraničia. Pekné obkladové granity pochádzajú z Fínska, Brazílie a Česka.