Deuteronómium
Z Wikipédie
Deuteronómium (z gr. Δευτερονόμιον - Druhý zákon, skratka spravidla Dt) alebo Piata kniha Mojžišova, po hebrejsky Dvarim (דברים, Slová - podľa prvého verša knihy: Toto sú slová, ktoré povedal Mojžiš celému Izraelu na púšti za Jordánom...) je piata kniha Tóry (pentateuchu) a hebrejskej biblie (židovského Tanachu a kresťanského Starého zákona). Vznikla v Izraeli pred rokom 621 pred Kr.. Názov má znamenať opakovanie zákona po druhý krát a nie druhý zákon (v poradí).
Pôvodne nepatrila k pentateuchu ale ku knihám historickým, ktoré nasledujú po nej. Stala sa zakončením kníh zákona a úvodom do šiestich nasledujúcich historických kníh. Má medzi nimi strategickú polohu.
[úprava] Obsah
Garcia Lopez, španielsky biblista hovorí o nej ako o križovatke. Odtiaľ vyúsťujú štyri prvé knihy, a potom z nej vyúsťujú všetky nasledujúce.
V knihe vystupuje do popredia 5 hlavných tém, ktoré sa opakujú ako refrén, a to :
Popri nich sú tu aj vedľajšie témy ako vyvolenie, zmluva, požehnania a zlorečenia atď.
Časti:
- Jadro knihy Deuteronomium a súčasne jej najstaršiu časť tvorí 12.-25. kapitola (Dt 12-25). Tie obsahujú zákon (Deuteronomický zákon), a preto sa na ne kladie najväčší dôraz. Ide najmä o kultové, kráľovské a vojenské zákony.
- Kniha bola potom doplnená o tzv. exortatívne (povzbudzujúce) čiastky, ktoré sú blízko pri zákone. Sú to kapitoly 6.-11. (Dt 6-11) a 26.-28. (Dt 26-28).
- Tzv. vonkajšia časť, 1.-5. a 29.-34. kapitola (Dt 1-5 a Dt 29-34) zachytáva históriu židovstva od okamihu odschodu z Horebu v podaní Mojžišovej predsmrtnej reči
[úprava] Vznik
Vytvorenie tohto spisu zabralo 2 storočia. Prvá časť bola napísaná v 8. stor. pred Kr. v severnom kráľovstve, v 7. stor. pred Kr. sa pokračovalo v južnom a posledná časť bola napísaná v 6. stor. pred Kr. v babylonskom zajatí (exile) Izraelitov.
Prvá, základná čiastka (Dt 12-25) bola po páde Samárie a severného kráľovstva prenesená do južného a uložená do Jeruzalemského chrámu. Za vlády dvoch bezbožných kráľov (Manassé (Manase) a Amon) sa na spis zabudlo. Tento bol objavený roku 622 pred Kr., v osemnástom roku panovania kráľa Josiáša pri oprave chrámu a stal sa základom kultovej reformy tohto kráľa.
