Digitálna zrkadlovka
Z Wikipédie
Digitálna zrkadlovka (zkrátene DSLR alebo digitálna SLR z anglického single-lens reflex) je obdobou analógovej (filmovej) zrkadlovky, ale používa namiesto filmu digitálny senzor. Pri klasickej konštrukcii zrkadlovky prechádza svetlo objektívom a odráža sa cez zrkadlo do pentaprizmatického hranolu a ďalej do hľadáčiku. V hľadáčiku teda vidno presne to isté čo skutočne fotíte, narozdiel od priehľadových hľadáčikov používaných pri kompaktných fotoaparátoch. Pri expozícii dôjde k sklopeniu zrkadla a svetlo tak prechádza z objektívu na snímač.
Obsah |
[úprava] Princíp
Digitálne zrkadlovky, ako už názov napovedá, využívajú k svojej funkcii malé zrkadlo, ktoré sa nachádza za objektívom. Svetlo prechádzajúce cez objektív sa od tohto zrkadla odráža a buď cez sústavu ďalších zrkadiel alebo pentaprizmy sa dostáva do hľadáčika. Sústava zrkadiel alebo pentaprizma majú veľký význam pri odrážaní svetla - na ich kvalite závisí ako bude obraz vidno v hľadáčiku - jeho jas a veľkosť.
Zrkadlo je však asi z 30% priehľadné, za ním sa nachádza ďalšie, ktoré zvyšok svetla odráža do senzora na spodku zrkadlovky, ktorý na základe analýzy tohto svetla zaostruje obraz pri využívaní auto focusu. Pri stlačení spúšte sa zrkadlo vyklopí, tým pádom sa svetlo neodráža do hľadáčika - nič v ňom nie je vidieť. Zrkadlo však nezakryuje úplne priechod k hľadáčiku a tak sa môže stať, že pri dlhých expozíciach sa cez hľadáčik dostane svetlo dovnútra zrkadlovky až k senzoru - odporúča sa ho zakryť. Svetlo z objektíva prechádza na senzor za zrkadlom, ktorý obraz spracuje.
[úprava] Senzor
Zvyčajne ide o snímače CCD alebo CMOS. Veľkosť snímačov je najčastejšie APS-C (22 × 15 mm) alebo tzv. full-frame (36 × 24 mm), Olympus a Kodak vyvinuli vlatný 4/3 standard (18 × 13,5 mm).
V prípade full-frame sa zrkadlovka chová podobne ako analog, ak je snímač menší ako kinofilmové políčko, objavuje sa tzv. crop-faktor. V podstate udáva, koľkokrát je menší digitálny snímač ako kinofilmové políčko. Rovnako je potrebné crop-faktorom násobiť ohniská objektívov a hĺbku ostrosti, pretože veľkosť snímača mení aj vlastnosti celej optickej sústavy. V praxi to znamená, že menší snímač znamená väčšiu hĺbku ostrosti a dlhšie ohniská, ale taktiež zvyčajne podstatne vyšší šum. O použiteľnosti digitálnych fotoaparátov namiesto kinofilmu sa vedú ďalekosiahle a zúrivé spory, pravda je najskôr niekde uprostred. Každé z týchto médií má svoje špecifiká, napriek tomu sú DSLR s rozlíšením nad cca 8 megapixelov rozlíšením zrovnateľné alebo lepšie než klasický farebný kinofilm. Digitálne snímky už prakticky postupne ovládli aj sféru profesionálnej tlače, pretože odpadajú problémy so spracovaním a skenovaním. Prevažne čiernobiely film si však stále zachováva svojich priaznivcov.
[úprava] Objektívy
DSLR môžu používať rovnaké objektívy ako analógové zrkadlovky, ale ak nemajú full-frame snímače, nevyužívajú objektívy naplno. Svetlo z okrajových častí objektívu totiž dopadá mimo snímač, čo niekedy paradoxne vedie k odstráneniu problémov s vinetáciou alebo aberáciou lacnejších objektívov. Napriek tomu sa už výrobcovia snažia vyrábať objektívy optimalizované priamo pre DSLR, pretože DSLR sú spravidla viac citlivé na vnútorné odrazy objektívu a optické chyby.
