Egyptské pyramídy

Z Wikipédie

Egyptské pyramídy sú jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes a zároveň sú aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred takmer 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta a ich významných ľudí.

Existujú viaceré názory na zdôvodnenie, prečo majú tvar ihlana. Niektorí ľudia si myslia, že sú postavené tak, aby mierili na Slnko a hviezdy, aby duša mŕtveho mohla vyletieť do neba podobne ako raketa.

Najstaršia mala stupňovitú podobu, aby faraónova duša mohla vystúpiť hore schodami až na vrchol, kde sa jeho duša spojí so Slnkom. Novšie mali hladké, šikmé strany. Postupne sa tvar pyramíd čoraz viac menil. Boli čoraz menšie a plán ich vnútorných chodieb bol čoraz viac komplikovanejší kvôli vykrádačom hrobov.

Najväčšie pyramídy možno vidieť v Gíze. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (známa aj ako Cheopsova pyramída alebo Chufevova pyramída), ktorá bola postavená asi v roku 2580 pred Kr. a je vysoká 137 m.

V niektorých pyramídach boli veľké miestnosti. Jedna z miestností bola pohrebná miestnosť. V nej bol faraón so svojimi najväčšími pokladmi. Vedľa boli jeho odevy, poživeň, zbrane a jeho zvieratá. Vedľa nich boli vetracie šachty a vedľa nich boli miestnosti pre faraónovu rodinu. Vedľa pyramíd boli mastaby - hrobky jeho sluhov a pisárov.

[úprava] Stavba

Spôsob stavby je do istej miery sporný. Štandardne sa však predpokladá bežný postup stavby pomocou rôznych dravených pomocných zariadení. Na stavbu pyramíd sa používali kladivá, vrtáky, brúsne kamene. Ďalej to boli sekery, dláta alebo drevené mlatky a sánky. Kusy kameňa vylamovali v kameňolomoch drevenými kladivami, do kvádrov ich opracúvali dlátom a dreveným kladivom. Ťažké kvádre posúvali po guľatých brvnách, ktoré museli byť vždy vlhké. Každý kváder musel zapadnúť na svoje miesto. Pyramídu stavali vyše dvadsať rokov.

[úprava] Pozri aj

• Zoznam egyptských pyramíd