Egyptský kalendár

Z Wikipédie

Egyptský kalendár, nazvaný starovekými Rimanmi Annus Vagus (t.j. putujúci rok) mal 365 dní rozdelených do dvanástich mesiacov po 30 dňoch. Pať nadbytočných dní sa pridávalo na koniec roka a boli považované za slávnostné. Tento kalendár nebol lunárny, tak ako mezopotámsky, ani slnečný, aký používame dnes, ale riadil sa poďla východu hviezdy Sírius (po staroegyptsky Sothis). Za začiatok roku bol považovaný deň, kedy sa Sírius objavil po prvý raz na východnom obzore práve vo chvíli východu Slnka (heliakálny východ Síria). Tento deň približne zodpovedal prvému dňu stúpania hladiny Nílu v Memfise.

Takéto počítanie roku nebolo presné, pretože k celému solárnemu roku každoročne chýbala štvrtina dňa. Každé štyri roky takto občiansky rok "cúval" oproti skutočnému solárnemu roku. Trvalo 1456 rokov, kým sa nepresnosť vyrovnala (ide o takzvanú Sotickú periódu). Z tohoto dôvodu v niektorých obdobiach dochádzalo k záplavám v iných mesiacoch ako to predpokladal kalendár.

Egypťania poznali tri ročné obdobia:

• Achet alebo Záplava, počas ktorej sa sialo (polovica júla až polovica novembra)
• Peret alebo Zima, počas ktorej rástlo obilie na poliach (polovica novembra až polovica marca)
• Šemu alebo Leto, počas ktorého bola zbieraná úroda (polovica marca až polovica júla)