Sírius
Z Wikipédie
| Pozorovacie dáta Epocha 2000.0 |
|
|---|---|
| Premenlivosť | |
| Spektrálny typ | biely trpaslík |
| Rektascenzia | |
| Deklinácia | |
| Vzdialenosť | 8,57 (2,6) |
| Zdanlivá magnitúda (V) | 8,44 |
| Fyzikálna charakteristika | |
| Hmotnosť | 1,95 × 1030 (0,98 M☉) |
| Polomer | 6 000 (0,009 R☉) |
| Farba (B-V) | |
| Farba (V-I) | |
| Absolútna magnitúda (V) | 11,43 |
| Svietivosť (V) | 2,4 × 10 −4 L☉ |
| Povrchová teplota | 25 000 K |
| Vek | |
| Rotačná perióda | |
| Oscilačná perióda | |
| Pozoruhodné vlastnosti | |
| Ostatné označenia | |
| Sústava | |
| Hviezdne zložky | |
| Hviezdne spoločnice | |
| Planéty a malé telesá | |
| Pozorovacie dáta Epocha 2000.0 |
|
|---|---|
| Premenlivosť | |
| Spektrálny typ | A1 V |
| Rektascenzia | |
| Deklinácia | −16°42'58" |
| Vzdialenosť | 8,57 (2,6) |
| Zdanlivá magnitúda (V) | −1,44 |
| Fyzikálna charakteristika | |
| Hmotnosť | (2 M☉) |
| Polomer | (2 R☉) |
| Farba (B-V) | |
| Farba (V-I) | |
| Absolútna magnitúda (V) | 1,45 |
| Svietivosť (V) | 26,1 L☉ |
| Povrchová teplota | 10 000 K |
| Vek | |
| Rotačná perióda | |
| Oscilačná perióda | |
| Pozoruhodné vlastnosti | |
| Ostatné označenia | |
| Sústava | |
| Hviezdne zložky | |
| Hviezdne spoločnice | |
| Planéty a malé telesá | |
Sírius (α CMa / α Canis Majoris / Canis Majoris) je najjasnejšia hviezda nočnej hviezdnej oblohy so zdanlivou hviezdnou veľkosťou −1.46. Nachádza sa v súhvezdí Veľký pes. Názov hviezdy pochádza z latinského sīrius a gréckeho σείριος (seirios, „žiarivý“). Často sa označuje aj ako „psia hviezda“.
Sírius je možné pozorovať z každej neobývanej oblasti Zemského povrchu a na severnej pologuli je známy ako vrchol zimného trojuholníka.
Pri vzdialenosti 2,6 pc alebo 8,57 svetelných rokov, je Sírius jednou z nám najbližších hviezd. Najlepší čas na pozorovanie je okolo 1. januára, keď na oblohe kulminuje o polnoci.
Je to hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu A0 alebo A1 a má hmotnosť približne 2,4 krát väčšiu ako Slnko.
Taktiež je táto hviezda známa pod latinským názvom Canicula („malý pes“) a ako الشعرى aš-ši’rā v arabskej astronómii, odkiaľ je aj odvodený názov Aschere. Najbližšou veľkou hviezdou k hviezde Sírius je Prokyón, vzdialenou 1,61 pc, alebo 5,24 ly.
V roku 1909, Ejnar Hertzsprung navrhol, aby sa Sírius stal súčasťou Pohybujucého sa zhluku Veľkého voza, avšak neskorší výskum Jeremyho Kinga z Clemsonovej Univerzity z roku 2003 toto tvrdenie spochybňuje, pretože obe zložky hviezdy Sírius sú primladé.
Obsah |
[úprava] Dvojitý systém
V 1844 Friedruch Wilhelm Bessel vydedukoval, že Sírius je vlastne dvojhviezda. V 1862 Alvan Graham Clark objavil jeho spoločníka, ktorý sa volá Sirius B, alebo „šteňa“. Viditeľná časť hviezdy sa niekedy označuje ako Sirius A. Tieto dve hviezdy navzájom obiehajú okolo seba s odstupom asi 20 AU a dobou dlhou asi 50 rokov.
V 1915 astronómovia z observatória v Mount Wilson objavili, že ako prvý z dvojhviezdy bol objavený Sírius B, veľkosťou biely trpaslík. Toto znamená, že Sírius B musel byť pôvodne značne väčší ako Sírius A, pretože už vyšiel z hlavnej sekvencie vývinu hviezd. Robert Hanbury Brown po prvý krát odmeral priemer Síria v roku 1956 (pozri dolu)
[úprava] História
Historicky, veľa kultúr pripisovalo hviezde Sírius veľký význam. Sírius bol uctievaný ako Sothis v údolí Nílu dávno pred tým, ako bol založený Rím. Veľa starovekých egyptských chrámov boli orientované tak, aby svetlo z hviezdy mohlo preniknúť na vnútorný oltár. Egyptský kalendár bol založený na heliakickom stúpaní Síriusa, ktoré sa objavovalo pred každoročnými záplavami Nílu a letným slnovratom. V Gréckej mytológii, sa Orionovým psom stal Sírius. Gréci taktiež dávali Sírius do súvislosti s horúčavou v lete. Volali ho Σείριος Seirios, čo znamená “spara”.
[úprava] Záhady
Existuje niekoľko záhad týkajúcich sa Síria:
- V prvom rade, zdanlivé orbitálne nepravidelnosti sa objavujú od roku 1894, čo nasvedčuje existenciu tretej hviezdy, no tieto dohady sa nikdy nepotvrdili
- V druhom rade, staroveké pozorovania Sírius ho opisujú ako červenú hviezdu, no v dnešnej dobe je Sírius modrobiely. Pravdepodobnosť hviezdnej evolúcie buď Síria A, alebo Síriusa B, ako zdroj nesúladu, je zamietaný astronómami na základe, že časové rozhranie tisícok rokov je príliš krátke na to, aby v systéme nezostali aspoň minimálne náznaky hmloviny pri takejto zmene. Iné vysvetlenia sú, že buď je červená farba pojímaná ako básnická metafora pre nanič majetok, alebo ako oslnenie hviezdy keď bola pozorovaná, čo zanechalo dojem, že je Sírius červeného sfarbenia.
[úprava] Dogóni
Hovorí sa, že kmeň Dogónov v Mali vedel o neviditeľnom(ých) spoločníkovi(och) pred tým, ako boli objavené v 19. storočí. Taktiež je to zdroj špekulácii o existencii ufa a táto téma sa stala aj predmetom knihy Záhada Síria napísaná Robertom Templom. Táto kniha bola zmätená zo stola Carlom Saganom mimo iných, z dôvodu, ako uvádza, že je založená na rečiach a vybraných dôkazoch. Dôkladný výskum odhalil, že sa pravdepodobne jednalo o pomýlenie astronómov, ktorý vtedy prišli do tejto oblasti pozorovať prechod Venuše.
