Elementárna častica
Z Wikipédie
Elementárna častica je základný (teda spravidla najmenší známy) objekt tvoriaci hmotu (látku alebo pole), spravidla vrátane antihmoty.
Obsah |
[úprava] Jednotlivé častice
A) Najmenšie elementárne častice („fundamentálne častice“, „najelementárnejšie častice“, „elementárne častice v pravom slova zmysle“) podľa dnešného stavu fyziky sú jednotlivé:
- kvarky
- leptóny (napríklad elektróny, neutrína, tauóny, mióny…)
- kalibračné bozóny (fotóny, bozóny W a Z, gluóny, [hypotetický] gravitón)
- Higgsov bozón (hypotetický)
B) Elementárne častice v širšom zmysle (a v praxi) je označenie aj pre malé častice (sú ich stovky a všetko sú to častice látky) tvorené kvarkami a niekedy aj antikvarkami, teda jednotlivé:
Každá elementárna častica (v širšom zmysle) je charakterizovaná pokojovou hmotnosťou, pokojovou energiou, elektrickým nábojom, dobou života, spinom a ďalšími kvantovými číslami.
C) Po zohľadnení antihmoty sú elementrárnymi časticami aj ekvivalentné antičastice, teda antikvarky, antileptóny a pod., pravda pokiaľ existujú.
D) V minulosti, keď ešte kvarky a podobne neboli objavené, sa za elementárne (alebo „najmenšie“) častice považoval atóm, prípadne protón, neutrón a elektrón.
E) Zatiaľ skôr do oblasti špekulácií patria teórie hľadajúce ešte elementárnejšie častice, napríklad teória strún.
Pozri: Identické častice
[úprava] Charakteristika
Z elementárnych častíc sú zložené všetky ostatné druhy hmoty: atómy, molekuly, makroskopické telesá i kozmické sústavy.
Elementárne častice sa môžu vzájomne premieňať. Medzi elementárnymi časticami dochádza k štyrom typom interakcií:
- gravitačnej interakcii,
- elektromagnetickej interakcii
- silnej interakcii
- slabej interakcii
Elementárne častice sú predmetom skúmania fyziky elementárnych častíc
