Erwin Rommel
Z Wikipédie
Erwin Rommel | |
---|---|
nemecký poľný maršál | |
Narodenie | 15. november 1891 Heidenheim, Nemecko |
Úmrtie | 14. október 1944 Ulm, Nemecko |
Pozri aj Biografický portál |
Erwin Johannes Eugen Rommel, prezývaný „Púštna líška“ (nem. Wüstenfuchs), (* 15. november 1891, Heidenheim – † 14. október 1944, Ulm, samovražda z donútenia) bol nemecký poľný maršal.
Obsah |
[úprava] Život
[úprava] Druhá svetová vojna
Pri vpáde do Francúzska v roku 1940 velil 7. pancierovej divízii, ktorá si vďaka rýchlosti, nekompromisnosti svojho postupu a strachu vyvolávaného v radoch nepriateľa vyslúžila prezývku divízia duchov.
Začiatkom roku 1941 Hitler zveril svojmu obľúbencovi velenie nad expedičnou formáciou posielanou do severnej Afriky („Nemecký africký zbor“, nem. Deutsches Afrika-Korps). Brilantná taktická vyspelosť a improvizácia v mnohých bitkách proti britskej 8. armáde v prostredí severo-africkej púšte mu ešte zvýšili vojenský kredit. Nemeckí a talianski vojaci pod jeho vedením ako aj nepriatelia na britskej strane ho začali s rešpektom nazývať púštnou líškou. Neskôr ho Hitler povýšil z generál-poručíka na poľného maršála, najmladšieho v nemeckej vojenskej histórii (vo veku 50 rokov). Rešpekt z Rommela bol taký veľký, že ofenzívu pri El Alamaine rozvinuli britské sily, prave za jeho neprítomnosti. Keď sa však vrátil vybičoval svojich vojakov k takému tvrdéu odporu, že niektorí britskí velitelia začali zvažovať prechod do dačasnej obrany, aby jednotky nabrali nové sily. [1] Po vylodení amerických vojsk v Alžírsku velil pomerne úspešnému útoku cez priesmyk Kasserine, kde spôsobil Američanom ťažké straty. Zhoršujúcu situáciu na severoafrickom bojisku však už nemohol zvrátiť. V máji 1943 sústredil nemecké a talianske vojská okolo prístavov Bizerta a Tunis. V zhoršujúcej situácii odletel za Hitlerom a žiadal ho o stiahnutie jeho vojsk. Hitler to odmietol ale nedovolil mu vrátiť sa do Afriky. Tam ho mal zastúpiť Jürgen von Arnim, ktorý bol nakoniec so svojim vojskom zajatý. Celkovo Spojenci v oblasti Tuniska zajali 275 000 talianskych a nemeckých vojakov. Bolo to dasiaľ najväčšie množstvo vojakov Osi, ktoré sa v priebehu vojny vzdalo.
Po tom čo bol Erwin Rommel určitú dobu menej pracovne vyťažený, poverilo ho nemecké velením skupine armád E a prípravou obrany Grécka, pred prípadným útokom Spojencov. Neskôr v auguste 1943 velil novovytvorenej skupine armád B v severnom Taliansku. Talianske bojisko však nakoniec Hitler prenechal Albertovi Kesselringovi a Rommela vyslal 21. novembra do Francúzska, kde mal dohliadať na stavbu Atalntického valu, ktorý mal ochrániť hranice Tretej ríše, pred útokmi Spojencov.
[úprava] Externé odkazy
[úprava] Referencie
- ↑ John Macdonald - Veľké bitky druhej svetovej vojny Slovart 1995 ISBN 80-7145-185-1 (str. 83)