Hertzsprungov-Russellov diagram
Z Wikipédie
V stelárnej astronómii Hertzsprungov-Russellov diagram (zvyčajne označovaný skrátene ako H-R diagram alebo HRD) zobrazuje matematický vzťah medzi absolútnou hviezdnou veľkosťou, svietivosťou, hviezdnou klasifikáciou a povrchovou teplotou. Bol navrhnutý približne v roku 1910 Ejnarom Hertzsprungom a Henrym Russellom.
Diagram opisuje dva ekvivalentné pohľady. Jedným je hľadisko pozorovateľa, ktoré zaznamenáva vzťah farebným indexom hviezdy na jednej osi a absolútnou hviezdnou veľkosťou na druhej osi. Tieto dve veličiny môžu byť odvodené z pozorovaní.
Druhý, pohľad teoretika, zaznačuje teplotu hviezdy na jednej osi a svietivosť hviezdy na osi druhej. Tieto dve veličiny je možné vypočítať z počítačových modelov.
Presná transformácia z jednej osi na druhú nie je triviálna a závisí na použitých modeloch a ich parametroch (ako vek a zloženie). Pozri napríklad práce Sekiguchiho a Fukugitu ohľadom transformácií medzi B-V farebným indexom a teplotou.
H-R diagram sa používa na definovanie rozdielnych typov hviezd a na porovnanie teoretických predpovedí hviezdneho vývoja pomocou počítačových modelov so skutočnými pozorovaniami hviezd.
Pohľad na diagram odhaľuje, že hviezdy majú tendenciu spadať iba do určitých oblastí diagramu. Najsilnejšie sú hviezdy zastúpené na diagonále, vedúcej z ľavého horného rohu (horúce a jasné) do dolného pravého rohu (chladnejšie a menej jasné), nazývanej hlavná postupnosť. Vľavo dole v diagrame možno nájsť bielych trpaslíkov a nad hlavnou postupnosťou sú červení obri a nadobri. Slnko sa nachádza na hlavnej postupnosti so svietivosťou 1, čo predstavuje absolútnu hviezdnu veľkosť (magnitúdu) približne 5.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
- Sekiguchi and Fukugita, AJ 120, 1072 (2000) (v angličtine)
