Husľový koncert D-dur, Op. 77

Z Wikipédie

Husľový koncert D-dur, Op. 77 je dielo Johannesa Brahmsa.

Husľový koncert autor zložil, podobne ako svoju druhú symfóniu, počas letného pobytu v rakúskych Alpách. Keďže si bol dobre vedomý toho, že neovláda husľovú techniku, pri komponovaní sa často radil s huslistom Josephom Joachimom, ktorému koncert aj venoval. Joachim dielo v premiére hral na Nový rok 1879 v Lipsku, pod vedením samotného Brahmsa. Tak ako mnoho ďalších Brahmsových skladieb bol koncert prijatý chladne. Neobsahoval typické husľové virtuózne pasáže, kvoli čomu ho dirigent Hans von Büllow označil ako koncert "proti husliam". Brahmsovi však bola vzdialená virtuózna povrchnosť, vo svojom diele sledoval hlbší cieľ. Dnes patrí jeho koncert k najznámejším husľovým dielam.

Koncert má obvyklé tri vety: 1. Allegro non troppo 2. Adagio 3. Allegro giocoso, ma non troppo vivace - Poco piu presto

Koncert vo svojej prísnej forma ukrýva romanticky vášnivý obsah. Z prvej vety cítiť vrúcnosť, občas znie aj trpko, ale každopádne vyjadruje radosť z tvorby a hrania. Po nej nasleduje jemné a svietivé Adagio, v ktorej sa okrem huslí krásne uplatňuje sólový hoboj. V záverečnej vete sa ohnivá melodika spája s južným slnkom, ktoré skladateľ obdivoval v Taliansku, v roku kedy zložil husľový koncert.