Johannes Brahms
Z Wikipédie
| Johannes Brahms | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 7. máj 1833 Hamburg, Nemecko |
| Úmrtie | 3. apríl 1897 Viedeň, Rakúsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Johannes Brahms (* 7. máj 1833, Hamburg - † 3. apríl 1897, Viedeň) bol nemecký hudobný skladateľ.
Obsah |
[úprava] Život
Johannes Brahms sa narodil v roku 1833 v Hamburgu. Jeho otec bol hudobník, ktorý vedel hrať na viacero hudobných nástrojov. Zabezpečil, aby sa Brahms od siedmich rokov venoval štúdiu klavírnej hry. Brahms bol ako klavírista mimoriadne talentovaný, po dosiahnutí desiatich rokov rokoch už verejne vystupoval, aj keď bohužiaľ prevažne v zábavných podnikoch a nevestincoch, čo celoživotne ovplyvnilo jeho vzťah k ženám (Brahms sa nikdy neoženil a jeho sexuálny život pravdepodobne uspokojovali iba prostitútky). Už v tomto období tvoril, hoci neskor svoje rané diela zničil. Mal významné kontakty už od mladosti, v jedenástich rokoch doprevádzal na turné uhorského huslistu Reményiho, na ktorom sa zoznámil s najslávnejším huslistom vredajšej doby, Josephom Joachimom. Ten ho predstavil Robertovi Schumannovi a udalosti nabrali rýchly spád. Schumann, ktorý mal taký vynikajúci čuch na mladé talenty nadšene predstavil Brahmsa vo svojom časopise Neue Zeitschrift für Musik. Brahms takto nezískal len vstupenku do sveta uznávaných skladateľov, ale zároveň získla v osobe Schumanna a jeho manželky Clary blízkych priateľov. Po Schumannovej samovražde bol Clarinou oporou, spájala ich spomienka na veľkého muža a vyvinula sa medzi nimi zvláštna forma, pravdepodobne platonického vzťahu. Clara bola zrejme jedinou ženou, ktorú si Brahms skutočne vážil a miloval. Bola vynikajúcou pianistkou a skladateľ jej venoval niekoľko svojích diel. Brahms sníval o mieste hlavného dirigenta v Hamburgu, bol však odmietnutý, čo mu sposobilo hlbokú traumu. V roku 1962 odišiel do Viedne, kde sa cítil veľmi spokojný, a žil tu bez väčších životných peripetií po celý zvyšok života. V roku 1890, ako 57-ročný sa rozhodol prestať komponovať, našťastie ale do svojej smrti predsa len skomponoval ešte niekoľko krásnych diel komornej hudby. Počas komponovania Štyroch vážnych spevov sa u neho rozvinula rakovina (pravdepodobne pečene alebo pankreasu), na ktorú v roku 1897 zomiera. Je pochovaný na cintoríne Zentralfriedhof vo Viedni.
[úprava] Osobnosť
Brahms vzbudzoval rešpekt nielen svojou majestátnou bradou. Po Viedni sa prechádzal pomalým krokom, s rukami za chrbtom, a hlavou predklonenou dopredu, čím pripomínal Beethovena, s ktorým mal spoločné i povahové črty. Brahms bol veľmi tvrdý, sarkastický a takmer nikoho si nepripustil k telu. Nikdy si nedával servítky pred ústa, a pri odchode z jedného večierku dokonca verejne povedal, že sa ospravedlňuje všetkým, ktorým v ten večer nestihol uraziť. Inokedy prerušil rečníka, ktorý sa snažil obhájiť jeho hudbu v konflikte s Wagnerovou, s tým, nech nehovorí o tom čomu nerozumie. Niet sa čo čudovať, že nemal veľa priateľov. Medzi najvýznamnejších patrili huslista Joseph Joachim a dirigent Hans von Büllow, bohužiaľ tieto priateľstva neskor stroskotali na Brahmsovej ostnatej povahe, ktorá z neho robila až asociálneho človeka. Pravdepodobne jedinou stabilnou a blízkou priateľkou mu bola Clara Schumannová. Mal však aj svoje svetlé stránky. Pod tvrdým zovňajškom sa (na rozdiel napríklad od egoistického Wagnera) skrývalo zlaté srdce. Keď ho zaujal nejaký skladateľ, robil všetko preto aby mu pomohol. Takto odporučil diela neznámeho Antonína Dvořáka svojmu berlínskemu vydavateľovi, čím mu otvoril dvere k svetovej sláve.
[úprava] Charakteristika tvorby
Napriek tomu, že sa Johannes Brahms narodil do éry romantizmu, jeho hudba predstavuje viac syntézu predchádzajúcich období - baroka a Klasicizmusklasicizmu. Z romantických skladateľov uznával najmä Schumanna. Počas svojho života bol považovaný za vodcu antiwagneriánskeho tábora, napriek tomu, že medzi týmito dvoma mužmi napriek ich tvrdým povahám nebolo mnoho otvoreného nepriateľstva.
Brahms bol tradicionalista, miloval Bacha a ovládal tradičné hudobné formy lepšie než ktokoľvek iný v jeho dobe. Odborníci vysoko oceňujú najmä jeho umenie variácií, v ktorých sa priblížil dokonalosti (Variácie na Haydnovu tému, Variácie na Händelovu tému a ďalšie). Miloval ľudové piesne, s ktorými sa zoznámil najmä v Uhorsku, čo ovplyvnilo jeho typickú piesňovú melodiku. Brahms bol veľmi usilovným a pracovitým skladateľom, jeho dielo je rozsiahle a umelecky vynikajúco zvládnuté. Jeho hudba je hlboká, plná veľkých myšlienok, skladateľ býva niekedy označovaný ako "filozof tónov". Napriek tomu je i tvorca krásnej lyriky, na čo sa často zabúda (Intermezzi, pasáže klavírnych koncertov či druhá veta klarinetovej sonáty f-mol).
[úprava] Dielo
Hoci Brahms bol vo svojej dobe mnohými progresívnymi súčasníkmi označovaný za spiatočníka a jeho hudba za odsúdenú na zabudnutie, opak sa stal pravdou. Skladateľ nebol spiatočnícky - bol tradicionalista, ale staré formy napĺňal novým obsahom. Vďaka vynikajúcej znalosti diel predchádzajúcich generácií a svojej pracovitosti vytvoril rozsiahle dielo, ktoré dodnes tvorí súčasť základného repertoáru na svetových pódiach a z jeho popularity stále neubúda. História preverila Brahmsovo ušľachtilé dielo, a skladateľ v tejto skúške obstál. Je tvorcom výlučné absolútnej hudby a rozvinul všetky oblasti tvorby s výnimkou opery.Pravidelne sú prevádzané všetky jeho symfónie, dva klavírne koncerty, husľový koncert, dvojkoncert, Tragická či Akademická overtúra. Z vokálnych diel je obľúbené najmä Nemecké requiem. Významnú zložku diela tvoria aj komorné skladby, najmä diela pre klavír, husľové a klarintové sonáty a mnohé ďalšie. To je bilancia, akou sa može pochváliť len málo skladateľov v dejinách.
[úprava] Symfónie
Štyri Brahmsove symfónie tvoria ťažisko jeho diela. Nie je nijako prehnané, ak povieme, že dlhé desaťročia zápasil s Beethovenom o titul najobľúbenejšieho symfonika, minimálne do príchodu veľkých symfonikov 20. storočia. Brahms obdivoval Beethovena a považoval jeho symfónie za nedostižný ideál. Napriek tomu, že tvorba symfónií bola jeho veľkou ambíciou, s ich tvorbou sa neponáhľal. Priateľom ktorí ho k tejto činnosti povzbudzovali, nezabudol vytknúť, že nevedia, aké to je keď majú za chrbtom tieň takého giganta, ako bol Beethoven. Prvú symfóniu Brahms komponoval a prerábal 14 rokov a mala premiéru až v roku 1876, keď bol Brahms už štyridsiatnik. Výsledkom je, že už jeho prvá symfónia je majstrovským dielom, čo nie je u skladateľov bežným javom. Symfónia č. 1 c-mol, Op. 68. Prvá symfónia zaznamenala veľký úspech, a tak už o rok prišiel Brahms s ďalšou, tentokrát lyrickejšou. Symfónia č. 2 D-dur, Op. 73. Ďalšou symfóniou, nazývanou aj hrdinská (hoci tento názov sa úplne neujal) bola Symfónia č.3 F-dur, Op. 90 Symfonickú tvorbu zavŕšil Brahms svojou štvrtou symfóniou z roku 1885. Ide o jeho najprepracovanejšiu symfóniu, plnú hlbokých myšlienok, z ktorých na poslucháča dýcha veľký pokoj a životná skúsenosť skladateľa. Symfónia č. 4 e-mol, Op. 98.
[úprava] Koncerty
Prvým významným orchestrálnym dielom skladateľa je Klavírny koncert č. 1 d-mol, Op. 15. Skladateľ ho po dlhej tvorivej genéze dokončil ako 26-ročný. Napriek jeho mladému veku je to dielo veľmi vyspelé. Vstupná, nekompromisná téma koncertu dáva na známosť príchod veľkej skladateľskej osobnosti. Ďalšie dielo, Klavírny koncert č. 2 B-dur, Op. 83 mal premiéru až za 22 rokov po prvom koncerte. Brahmsove klavírne koncerty sú rozsiahle, s vyrovnaným orchestrálnym a sólovým partom. Je možné na ne nahliadať skor ako na symfónie s koncertantným klavírom (druhý klavírny koncert má dokonca štyri vety typické pre symfóniu a nie koncert). Vďaka tomuto faktu a tomu, že koncerty sú plné ťažkých pasáži a zložitých rytmov, neboli v Brahmsovej dobe medzi pianistami obľúbené. Až v 20. storočí sa z nich stali jednými z najčastejšie hrávaných koncertov.
Husľový koncert D-dur, Op. 77 skladateľ skomponoval pre jeho dlhoročného priateľa Josepha Joachima. Je to jeden z najznámejších a najčastejšie hrávanách husľových koncertov. Svoju koncertnú tvorbu zavŕšil Brahms svojím posledným veľkým orchestrálnym dielom v roku 1887. Ide o Dvojkoncert pre husle a violončelo a-mol, Op. 102
[úprava] Iné orchestrálne diela
Medzi Brahmsove významné orchestrálne diela patria najmä Variácie na Haydnovu tému. Hlavným motívom diela je Chorál svätého Antona, ktorý Brahms našiel medzi divertimentami pripisovanými Josephovi Haydnovi, ktoré skladateľovi poskytol hudobný historik C. F. Pohl. Zaujímavosťou je , že dnešní historici sa domnievajú, že autorom chorálu nie je Haydn, ale jeho žiak Ignatz Pleyel. Nič to však nemení na Brahmsovom majstrovstve variácií, ktoré v tomto diele predviedol. Dielo tvorí téma, jej osem variácií a finále. Ďalšími orchestrálnymi dielami sú Akademická overtúra a Tragická overtúra, ktoré majú príležitostný charakter. Preslávené sú Brahmsove Uhorské tance, ktoré boli povodne určené pre štyri ruky klavíru a neskor zorchestrované samotným autorom i ďalšími skladateľmi. Melódie tancov sú notoricky známe a ide o najpopulárnejšie skladateľovo dielo.
[úprava] Vokálne diela
Bezpochyby najvýznamnejším vokálnym, či lepšie povedané vokálno-orchestrálnym dielom je Nemecké requiem. Dielo je určené pre barytón, soprán, zmiešaný zbor a orchester. Brahms v ňom zhudobnil biblicé citáty podľa vlastného výberu, nie je to teda dielo liturgické. Brahms je tiež tvorcom mnohých krásnych piesňových cyklov( napr. Štyri vážne spevy, a iné)
[úprava] Komorná tvorba
Brahms je tvorcom mnohých skladieb pre sólový klavír. Tieto skladby predstavujú akýsi protipól elegantných skladieb Lisztovych. Brahms sa sústredil viac na obsah a hudobnú myšlienku, než na štruktúru, v jeho skladbách počujeme hrmotné basy a zložité rytmy. Keď však chcel, vedel byť lyrický tak ako hociktorý iný romantický skladateľ. Významné klavírne diela zahŕňajú Variácie a fugu na Haydnovu tému, Variácie na Paganiniho tému, intermezzá, valčíky a ďalšie.
Často hrávané sú aj ďalšie komorné diela - sláčikové kvartety, husľové a violončelové sonáty. Zvláštnu skupinu tvoria diela pre klarinet - Trio pre klarinet, violončelo a klavír, Op. 114, Klarinetový kvintet, Op. 115 a dve klarinetové sonáty, z ktorých najmä prvá, f-mol sa radí k najkrajším dielam ktoré boli kedy pre tento nástroj napísané. Tieto kompozície sú výsledkom priateľastva Brahmsa s klarinetistom Richardom Mühlfeldom.
