Ján Kalinčiak
Z Wikipédie
Ján Kalinčiak | |
---|---|
slovenský spisovateľ a básnik | |
Narodenie | 10. august 1822 Martin, Slovensko |
Úmrtie | 16. jún 1871 Martin, Slovensko |
Pozri aj Biografický portál |
Ján Kalinčiak (* 10. august 1822, Horné Záturčie, teraz súčasť Martina – † 16. jún 1871, Martin) bol slovenský spisovateľ a básnik.
Obsah |
[úprava] Životopis
Pochádzal zo sedliackej rodiny, kde jeho otec bol evanjelickým kňazom a matka zemiankou. Študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri, neskôr v Levoči a od roku 1839 v Bratislave. O niekoľko rokov neskôr študoval i v nemeckom Halle. Pôsobil ako vychovávateľ a od roku 1846 pôsobil (vďaka Štúrovej intervencii) ako profesor filozofie a rektor na gymnáziu v Modre. Od roku 1858 (do 1869) bol riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom. Po odchode do penzie sa presťahoval do Martina, a stal sa redaktorom mesačníka Orol. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
[úprava] Tvorba
Svojou tvorbou sa Kalinčiak radí do obdobia slovenskej romantickej literatúry. Najväčší vplyv na vývoj Kalinčiakove osobné aj literárne formovanie malo stretnutia so štúrovcami, no najmä samotné priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Jeho vzťahy s ním boli komplikované, počas Štúrovho pôsobenia v Modre v 50. rokoch sa ich priateľstvo utužilo. V posledných rokoch Štúrovho života prepisoval jeho dielo O národných povestiach a piesňach plemien slovanských do češtiny. Avšak jeho prvé literárne diela boli zverejnené v Ústave, kde s nimi vystupoval, no tiež vychádzali v rukopisnom časopise Buben. Základnými témami jeho prvých prác je Slovanstvo, folklór a literatúra, Slovensko v rámci Uhorska. Taktiež zapisoval slovenské ľudové rozprávky a prekladal. Spočiatku písal najmä v češtine, no v roku 1843 mu vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku. V jeho dielach sa stretávame s hlbokými autorovými rozpormi a ich spôsobmi riešenia, kde nechýbajú aj prvkyromantického titanizmu. Tým sa jeho tvorba dá porovnať s inými romantickými básnikmi, ako bol Andrej Sládkovič, no najmä Janko Kráľ. Hlavnú časť jeho diela však tvorí prozaická tvorba, ktorá je najrozsiahlejšou a zároveň najvýznamnejšou časťou slovenskej romantickej prózy. Jeho prozaické diela majú často autobiografické črty a hlavným motívom sú rozpory medzi osobným a nadosobným, láskou a povinnosťou, zákonom a jeho porušením z „vyšších“ dôvodov, pričom hrdina má osobný pocit neviny.
[úprava] Dielo
[úprava] Básne
- 1842 - Králův stůl (vyšlo v časopise Tatranka)
- 1843 - V lúčivom zasadnutí 17. júna 1843
- 1843 - Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému na deň jeho mena 1843 24. júna
- 1846 - Bojovník, báseň, ktorá zľudovela (vyšlo v časopise Nitra)
- 1846 - Krakoviaky (vyšlo v časopise Nitra)
- 1846 - Márii od Jána (vyšlo v časopise Nitra)
- 1847 - Pozdravenie (vyšlo v časopise Nitra)
- 1847 - Rada (vyšlo v časopise Nitra)
- 1847 - Moja mladosť (vyšlo v časopise Nitra)
- 1847 - Smutný pohrab (vyšlo v časopise Nitra)
- Legenda o hlavatém Fríckovi
- Králik
- Pěvec
- Šuhaj zabitý
- On parlera de sa gloire
- Na Silvestra, rukopis
- Túženie, rukopis
- Triolety, rukopis
[úprava] Román
- 1860 - Reštavrácia
[úprava] Povesti
- 1842 - Bozkovci (vyšla v časopise Nitra]])
- 1845 / 1846 - Milkov hrob (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1845 / 1846 - Bratova ruka (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1845 / 1846 - Púť lásky (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1847 / 1848 - Mládenec slovenský (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1847 / 1848 - Svätý Duch (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1852 - Knieža liptovské (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1864 - Mních (vyšlo v časopise Sokol)
- 1870 - Orava (vyšlo v časopise Orol)
- 1871 / 1873 - Povesti Jána Kalinčiaka, súborné dielo jeho prác (7 zv.)
- Láska a pomsta
[úprava] Iné diela
- 1841 - Cesta na knížecí pole (vyšlo v časopise Buben)
- 1841 - Poslední počestnosť spící dýmky (vyšlo v časopise Buben)
- 1847 / 1848 - Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov (vyšlo v časopise Orol tatránski)
- 1862 - Vlastný životopis (vyšlo v časopise Lipa)
[úprava] Stratené diela
- Lenka Turzovna, povesť
- Matúš Trenčiansky, povesť
- Stará matka, povesť
[úprava] Teória a kritika
- 1851 - polemika o Žehrách od J. Záborského (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1854 - recenzia knihy O národných povestiach a piesnach plemien slovanských od Ľ. Štúra
- 1862 - Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča, prvý hlboký rozbor Sládkovičovej tvorby, najmä Maríny a Detvana (vyšlo v časopise Sokol)
- 1955 - Súčasníci o Ľudovítovi Štúrovi, (editor Ján Kalinčiak)