Jantárová cesta (história)
Z Wikipédie
Jantárová cesta bola obchodná suchozemská cesta v praveku (od eneolitu) a staroveku, ktorá spájala Aquileiu pri Jadrane, cez Emonu (Ľubľana), Savariu (Szombathely), Carnuntum (pri rak.-slov. hraniciach), Devín, Moravskú bránu, Vroclav, Calisiu (Kalisz) a Toruň s východobaltskými oblasťami (ústím Visly). Najviac sa používala od konca 7. stor. pred Kr. do 5. storočia. Najsilnejšia frekvencia bola v 2. stor. po Kr., kedy cesta slúžila na diaľkový obchod Rímskej ríše.
Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, ďalej dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky a podobne smerom na sever.
Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát. Používala sa aj alternatívna trasa od Devínskej brány cez Bratislavu pod juhovýchodnými svahmi Malých Karpát, pri Dudváhu po Čachtice, ďalej pri Váhu po Trenčín a Vlárskym priesmykom opäť smerom k hlavnej trase na Morave.
Trasu a význam cesty dokladajú početné historické pramene a nálezy jantáru. Napríklad vo Vroclavi sa našli 3 veľké sklady s 30 q surového jantáru a o dôležitosti strediska pri dnešnej Kaliszi vieme od Ptolemaia.
Niekedy sa ako Jantárová cesta označujú aj rôzne (menej dôležité) cesty, po ktorých sa prepravoval jantár, v západnej Európe, najmä od Pádu cez západné Rakúsko do severného Nemecka.
- Jantárová cesta (angličtina)
